Rybársky krúžok

školský rok 2023/2024

TERMÍNY PREŠKOLENIA

TERMÍNY PREŠKOLENIA DETÍ

Obvodná organizácia číslo 2. Nová Dubnica oznamuje termíny preškolenia detí vo veku od 6. do 14. rokov veku, ktoré majú záujem o vydanie povolenia na rybolov na rok 2024.
Termíny preškolenia:

1. 00/03/2024 v čase od 16:30 do 17:30
2. 00/03/2024 v čase od 16:30 do 17:30
3. 00/04/2024 v čase od 16:30 do 17:30

Každé dieťa, ktoré má záujem o vydanie povolenia na rybolov pre rok 2024, vo veku
od 6. do 14. rokov je povinné sa zúčastniť minimálne jedného preškolenia dľa vyššie uvedeného termínového plánu, aj keď v minulých rokoch povolenie už malo vydané.

Podmienka pre vydanie povolenia na rybolov v roku 2024:
1. Zúčastniť sa preškolenia, minimálne jedného na základe hore uvedených termínov preškolení
2. Úspešne absolvovať TEST, ktorý sa uskutoční v mesiaci 03/2024 (termíny budú zverejnené v 02/2023)

Preškolenia a testovanie sa uskutoční v priestoroch kancelárie obvodnej organizácie
číslo 2. a to v Kultúrnej besede Nová Dubnica.

September a október

Časový harmonogram stretnutí: 17.09.2021, 15.10.2021

Všeobecne: Najdôležitejšie je, aby mladí rybári získali prvotne návyky a neustále si obnovovali vedomosti týkajúce sa rozlišovania rýb a ich lovných mier. Pred každou prednáškou preto budú spoločne vyskúšaní zo základných povinností rybára, rozlišovania rýb a ich lovných mier.

September a október: Činnosť spojená s evidenciou a prijatím prihlášok do krúžku mladých rybárov. V rámci prvotných stretnutí oboznámenie detí a ich rodičov s tematickým plánom. Diskusia, týkajúca predovšetkým motivácie stať sa rybárom u nových žiadateľov a toho čo mladí rybári zažili počas prázdnin resp. rybárskeho roka. Odovzdanie pomôcok a stručných poznámok týkajúcich sa právnej úpravy rybárstva a etiky rybárstva.

1.1 Zákon o rybárstve v stručnosti

Rybárske právo je upravené predovšetkým  Zákonom č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a naň nadväzujúcou vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Každá organizácia ešte pre úpravu rybárskeho práva vo svojom obvode vydáva domáci rybársky poriadok.

Zákon v § 2 vymedzuje základné pojmy, ktorých cieľom bolo čo najpodrobnejšie vysvetliť niektoré v minulosti sporné pojmy. Z celého množstva týchto pojmov považujeme, za najdôležitejšie napr.

• začiatok lovu, ktorým sa rozumie prvé použitie pro­striedku určeného na lovenie rýb po zapísaní zámeru loviť ryby v povolení na rybolov,
• prerušenie lovu, ktorým sa rozumie časový úsek me­dzi začiatkom lovu a ukončením lovu, v ktorom loviaci vyberie z vody a zne­funkční prostriedky určené na lov rýb bez zapísania ukončenia lovu,
• ukončenie lovu, ktorým sa rozumie vybratie z vody a znefunkčnenie posledného prostriedku použitého na lov a následné vyznačenie ukončenia lovu v povolení na rybolov.
• rybársky čln, ktorým sa rozumie pla­vidlo ovládané manuálnym pohonom alebo motorovým pohonom slúžiace na výkon rybárskeho práva; za rybársky člnsa považuje najmä čln, hausbót, prami­ca, nafukovací čln, kajak, kanoe a belly boat,
• zavážacia loďka, ktorou sa rozumie - diaľkovo ovládané zariadenie umožňujúce pri love zavážanie návnad a nástrah,
• miesto lovu, ktorým sa rozumie miesto v rybárskom revíri alebo mimo rybárskeho revíru, z ktorého loviaci bezprostredne vykonávalo v rýb najmä na brehu rybárskeho revíru, móle, mieste zabrodenia; miestom lovu je aj rybársky čln, ak sa lov vykonáva z rybárskeho člna,
• osvetlenie miesta lovu, ktorým sa rozumie osvetlenie, ktoré umožní toto miesto lovu identifikovať; osvetlenie miesta lovu sa nepovažuje za lov pomocou svetla,
• lov pod ľadom s ktorým a rozumie, lov vykonávaný z ľadu zamrznutej vodnej hladiny cez otvor vytvorený v ľadovej pokrývke veľkosti maximálne 25x25cm alebo 25cm v priemere.

Pre bežného rybára je podstatné aj usta­novenie § 5 ods. 1, ktoré hovorí o tom, že užívateľ a osoby oprávnené na výkon rybárskeho práva majú právo vstupovať na príbrežné pozemky. Vlastník pribrežného pozemku alebo nájomca pribrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný alebo obme­dzený podľa osobitných predpisov napr. vstup do vojenského obvodu.

V revíroch s režimom chyť a pusť platí zákaz pri­vlastniť si ulovenú rybu okrem invá­znych nepôvodných druhov rýb, loviť ryby háčikmi s protihrotom okrem lovu v kaprových vodách a používať ako ná­strahu živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti.

Pokiaľ ide o samotný lov rýb, podmienky pre bežného rybára ostávajú v zásade ne­zmenené, na lov rýb je potrebný i naďalej rybársky lístok a povolenie na rybolov (pokiaľ ide o člena SRZ).

Na pstruhových vodách platí naďalej všeobecný zákaz lovu od 01. októbra do 15. aprí­la to neplatí od 01. novembra do 31. decembra na pstruhových vodách s výskytom hlavátky, kde je lov povolený pre držiteľov hlavátkovej povolenky, na lipňových vodách od 1. januára do 31. mája, na kaprových stojatých vodách od 15.marca do 31. mája.

Na kaprových vodách je povole­ný lov celoročne len na tečúcich vodách a ostatných vodných plochách. Podľa § 2 ods. 2 písm. j) ostatná vodná plocha je najmä štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko a bočná vodná nádrž lokálneho významu nachádzajúca sa napríklad v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarna nádrž a priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia. Upozorňujeme našich členov, že ostatnou vodnou plochou, kde možno loviť celoročne je len na Štrkovisko Horovce - Pod drôtami a Štrkovisko rybník Ilava.

Do individuálnej ochrany rýb pribudol výslovný zákaz skončiť lov bez zapísa­nia počtu a hmotnosti privlastnených rýb do záznamu alebo bez vyškrtnutia príslušných kolónok, ak nedošlo k pri­vlastneniu žiadnej ryby. Závážaciu loďku možno použiť, len na revíroch nad 10 ha a trvalo tečúcich povrchových vodách.

Naďalej platí, že na pstruhových vodách je povolený len lov prívlačou alebo mušká­rením. K podmienkam lovu na pstru­hových vodách pribudol zákaz lovu na živú, mŕtvu rybku alebo jej časti. Takisto bude od účinnosti nového zákona zakázané po­užívať pri love sbirolino, bublinu, bavor­ské drievko a ich napodobeniny s rovna­kou funkciou. Tento zákaz sa nevzťahuje na vodné nádrže (v pstruhovom režime) a na ostatné vodné plochy. Rovnako je zakázané používať ako nástrahu akékoľvek cestá, pasty, granule, pelety, syr, červy a hmyz v živom alebo mŕtvom stave vo všetkých vývojových štádiách, ikry a všetky napodobeniny ikier. Vnadenie a zakrmovanie je zakázané. Na pstruhových vodách je naďalej povolené loviť maximálne tri dni v týždni.

Na lipňových vodách, je možné loviť len muškárením alebo na plávanú. Taktiež je zakázané loviť na živú, mŕtvu rybku alebo jej časti, veľkosť muškárskych nástrah je obmedzená na maximálne 10 centimetrov. Aj tu je výslovný zákaz používať ako nástrahu akékoľvek cestá, pasty, granule, pelety, syr, červy a hmyz v živom alebo mŕtvom stave vo všet­kých vývojových štádiách, ikry a všetky napodobeniny ikier, rovnako tak zákaz používať pri love sbirolino, bublinu, bavorské drievko a ich napodobeniny s rovnakou funkciou. Vnadenie a zakrmovanie je povolené len kŕmnymi zmesami rastlinného pôvodu. Pri lipňových vodách je lov povolený naďalej päť dní v týždni.

Pomerne zásadné zmeny sú zavedené do podmienok lovu na kaprových vodách. Počet háčikov pri love na polo­ženú alebo plávanú je maximálne dva na jednej udici, pri love prívlačou je počet háčikov na nástrahe obmedzený na tri. Zásadnou zmenou je aj zákaz loviť na háčiky s väčším počtom hrotov ako tri. Zavádza sa minimálna "miera" pri love na živú rybku, mŕtvu rybku alebo jej časti na minimálne 10 centimetrov, je však potrebné rešpektovať aj lovnú mieru jednotlivých rýb. Lov prívlačou a na rybku je povolený do 15. marca. Muškárenie s použitím strímra alebo inej napodobeniny rybky je vyslovene zakázané od 15. marca do 31. mája. Ako nástrahová rybka sa môže použiť aj rybka z iného revíru, zákaz platí len na použitie inváznych nepôvodných druhov rýb alebo ich časti.

Podmienky lovu hlavátky sa dočkali niekoľkých zmien. Je zakázané loviť hlavátku na živú, mŕtvu rybku, alebo jej časti. Loviť iba prívlačou alebo muškárením, pri muškárení je však stanovená mini­málna veľkosť nástrahy na 15 centimet­rov. Na pstruhových a lipňových vodách bude platiť zákaz lovu hlavátky v období od 1.novembra do 31. decembra bez hlavátkového povolenia.

Ďalšie ustanovenia zákona sa týkajú predovšetkým rybárskeho preteku a športového rybárskeho preteku, kde ide o dva rozličné pojmy, pri ktorých platia odlišné pravidla, ochrany rybárstva, ochrany výkonu rybárskeho práva týkajúce sa predovšetkým členov rybárskej stráže, nasleduje podnikanie na ostatných vodných plochách a jeho podmienky, hospodárení na malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, štátnej správe na úseku rybárstva, kde sú popísané kompetencie jednotlivých subjektov (ministerstva životného prostredia, okresných úradov a obcí).

Pre bežných rybárov za pozornosť stojí, že podľa § 39 ods. 1

písm. c), ak nebudú počas lovu rýb mať pri sebe doklady podľa §12 ods.1 až 9 (rybársky lístok, povolenie na rybolov ) alebo ich pri kontrole odmietnu predložiť

písm. d), začnú lov bez zapísania dátumu a čísla revíru alebo skončia lov bez zapísania počtu a hmotnosti privlastnených rýb do záznamu alebo bez vyškrtnutia príslušných kolónok, ak nedošlo k privlastneniu žiadnej ryby podľa § 14 písm. d) (doteraz bolo takéto konanie považované za prečin pytliactva),

bude tieto prejednávať príslušný Okresný úrad.

Vody sa členia na:

1. lososové - tie sa členia na pstruhové a lipňové,
2. kaprové.

Vodne toky sa delia na rybie pásma, podľa prevažujúceho charakteristického druhu rýb na:

1. pstruhové pásmo(horné = horský potok a dolné = stredný tok potoka),
2. lipňové pásmo - dolný tok potoka a podhorské (malé) rieky,
3. mrenové pásmo - nížinná rieka s tvrdým podkladom - väčší potok, malá rieka, rieka,
4. pleskáčové pásmo - stredný tok nížinnej rieky, stojaté a pomaly tečúce vody - rieka,
5. hrebenačkovo-platesové (brakické)pásmo - dolný tok rieky - ústie do mora.

Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.

Rozlišujeme:

1. rybársky revír - určený na lov rýb a ich privlastňovanie
2. chránenú rybársku oblasť - kde je zakázané loviť ryby, rušiť ryby (neresenie, vývoj plôdika, násady a zimovanie), ťažiť riečne materiály,
3. s režimom bez privlastnenia úlovku - možno tu loviť ryby, ale tieto sa musia púšťať,
4. chovné rybárske revíry - platí tu zákaz lovu rýb, určené na odchov generačných a násadových rýb.

Podmienky lovu rýb

Ryby loviť a privlastňovať môže len ten, kto je:

1. držiteľom platného rybárskeho lístka,
2. platného povolenia na rybolov.

Doklady je osoba povinná mať počas lovu pri sebe a pri kontrole ich predložiť príslušníkom Policajného zboru, obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže.

Obmedzenia v love rýb

Zakazuje sa:

1. loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb okrem lovu generačných rýb na účely ich reprodukcie vykonávaného užívateľom,
2. loviť ryby mimo ustanoveného denného času lovu rýb,
3. privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet,
4. začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu.

Zakázané spôsoby lovu rýb

1. používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ôk,
2. zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m2, vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
3. loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaždené v čase neresu a na zimoviskách,
4. loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpaním vody,
5. loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,
6. loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru.

V pstruhových vodách sa zakazuje:

1. loviť viac než jednou udicou,
2. používať ako nástrahu živú, mŕtvu rybku alebo je časti,
3. používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri,
4. loviť na plávanú a položenú,
   
5. používať pri love viac ako jednu nástrahu okrem lovu na umelé mušky,
6. používať ako nástrahu červy a hmyz vo všetkých vývojových štádiách,
7. loviť viac ako tri dni v týždni.

V lipňových vodách sa zakazuje:

1. loviť viac než jednou udicou,
2. používať ako nástrahu živú, mŕvtu rybku alebo jej časti,
3. používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri a iné ako muškárske náradie,
4. loviť na prívlač od 1. júna do 31. októbra,
5. používať pri love na plávanú iné nástrahy ako rastlinného pôvodu,
6. loviť ryby na položenú,
7. používať ako nástrahu hmyz vo všetkých vývojových štádiách, červy všetkých druhov, ryžu, tarhoňu, krúpy a všetky napodobneniny ikier,
8. loviť viac ako päť dní v týždni.

1. loviť na viac ako dve udice,
2. loviť na viac ako dva nadväzce na jednej udici opatrené jednoduchým háčikom alebo na viac ako jeden nadväzec opatrený dvojháčikom alebo trojháčikom a na viac ako tri mušky pri použití muškárskej udice,
3. loviť na rybku alebo prívlač od 15. marca  do 1. júna,
   
4. pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
5. loviť v čase od 22.00 do 04.00 h bez osvetlenia miesta lovu.

1. používať ako nástrahu živú. mŕtvu rybku alebo je časti,
2. loviť hlavátku inak než prívlačou na umelé nástrahy, rybku alebo muškárením,
3. používať nástrahy menšie ako 15 cm,
4. ponechať si v jednom kalendárnom roku viac ako jednu hlavátku, aj keď sa lov uskutočňuje vo viacerých revíroch.

Ďalej zákon upravuje:

1. ochranu rybárstva a rýb - práva o povinnosti rybárskej stráže,
2. hospodársky chov rýb a podnikanie na ostatných vodných plochách,
3. štátnu správu na úseku rybárstva,
4. postih za porušenie predpisov na úseku rybárstva - správne delikty, priestupky.

1.2 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 381/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z.z. p rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

 jeho okolia t.j. keď príde na lovné miesto a bude tam neporiadok, budete si ho musieť upratať v opačnom prípade, budete môcť očakávať sankcie.

V povinnej výbave došlo k ďalším zmenám v prípade podberáku , tento musí byť primeraný, pri love dravcov môže rybár mať namiesto podberáku aj vylovo Vyhláška je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydalo ministerstvo životného prostredia na základe ustanovenia § 42 zákona o rybárstve. Jej účelom je ustanoviť podrobnosti o niektorých ustanoveniach vyplývajúcich zo zákona o rybárstve. Vyhláška jednotlivým ustanoveniam venuje omnoho viac priestoru, ako je to v prípade zákona a tieto majú pre bežných rybárov omnoho podstatnejšiu a dôležitejšiu úlohu.

Úvodné ustanovenia vyhlášky v rozsahu §§ 1 až 9 nie sú z pohľadu bežného rybára, tak dôležité ako nasledujúce ustanovenia od § 10.

Čas individuálnej ochrany rýb vyjadrený v § 10 priniesol zopár zmien oproti predchádzajúcej úprave. Napríklad :

• doteraz celoročne chránená ploska pásavá má stanovenú ochranu od 1. januára do 31. mája aj so šťukou, ktorá bola doteraz chránená o 15 dní dlhšie,
• od 1. januára je už chránený sumec a oba druhy zubáčov,
• kapor je síce v období od 15. marca do 31. mája chránený, to však neplatí od 1. mája do 31. mája, keď je jeho lov a privlastnenie povolené v čase rybárskych pretekov a čo je najpodstatnejšie čas individuálnej ochrany sa nevzťahuje na ostatné vodne plochy v ktorých je lov kapra rybničného povolený od 1. januára do 31. decembra podľa § 13 ods. 5 písm. b) zákona o rybárstve,
• síh peleď je chránený od 1. septembra do 28. februára,
• čerebľa pestrá je už celoročne chránenou rybou, kde pribudli aj ďalšie druhy, ktorých výskyt nebol u nás zatiaľ zaznamenaný,
• medzi druhy rýb, ktoré možno loviť celoročne pribudol pstruh dúhový, sivoň americký a pribudli ďalšie druhy rýb, ktorých výskyt nebol u nás zatiaľ zaznamenaný.

Zmenili sa časy lovu rýb na rybárskych revíroch. Na pstruhových revíroch išlo len o drobnú zmenu spočívajúci v posunutí času o jednu hodinu večer dopredu. Na lipňových vodách k zmenám nedošlo a na kaprových vodách v tejto oblasti došlo k najpodstatnejším zmenám.

Denný čas lovu rýb v rybárskych revíroch sa ustanovuje v

a) pstruhových vodách v mesiacoch

1. apríl a september od 6.00 h do 20.00 h,

2. máj a august od 5.00 h do 21.00 h,

3. jún a júl od 4.00 h do 22.00 h,

4. november a december od 7.00 h do19.00 h,

b) lipňových vodách v mesiacoch

1. jún, júl a august od 4.00 h do 22.00 h,

2. september a október od 5.00 h do 21.00 h,

3. november a december od 7.00 h do 19.00 h,

c) kaprových vodách v mesiacoch

1. január až apríl, november a december od 6.00 h do 21.00 h,

2. máj od 4.00 h do 24.00 h,

3. jún až október od 00.00 h do 24.00 h.

Ďalšie zmeny nastali pri lovných mierach. Zvýšila sa lovná miera hlavátky na 80 cm, jalca hlavatého na 25 cm, jalca tmavého na 30 cm, pribudol jeseter sibírsky s mierou 45 cm, nosáľa na 30 cm, pleskáča siného a tuponosého na 25 cm, pstruha dúhového a potočného na 27 cm, pstruha jazerného na 50 cm, sivoňa na 27 cm, úhora na 50 cm.

Do vyhlášky pribudol zoznam pôvodných druhov rýb a mihúľ, inváznych nepôvodných druhov rýb a rýb s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy.

K podstatným zmenám došlo v ustanoveniach týkajúci sa množstva úlovkov a ich evidencii, tie sa týkajú počtu privlastnených rýb a hmotnosti. Novinkou je, že obmedzenie týkajúce sa počtu a hmotnosti sa netýka inváznych nepôvodných druhov rýb. Loviaci si môže privlastniť počas jedného dňa lovu, aj keď loví na viacerých rybárskych revíroch, najviac

• jeden kus jesetera malého alebo jeden kus jesetera sibírskeho, alebo jeden kus sumca veľkého, alebo dva kusy úhora európskeho, alebo dva kusy kapra rybničného, alebo dva kusy mieňa sladkovodného, alebo dva kusy zubáča veľkoústeho, alebo dva kusy zubáča volžského, alebo dva kusy šťuky severnej, alebo dva kusy lieňa sliznatého, alebo dva kusy mreny severnej, alebo dva kusy pstruha jazerného, alebo dva kusy pstruha potočného, alebo dva kusy lipňa tymiánového; k týmto úlovkom si môže privlastniť taký počet pstruha dúhového, sivoňa potočného, podustvy severnej alebo nosáľa sťahovavého aby celkový počet privlastnených rýb neprekročil počet štyri kusy a celková hmotnosť nepresiahla 5 kg,
• taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 5 kg; celková hmotnosť rýb privlastnených v jednom dni sa nevzťahuje na invázne nepôvodné druhy rýb podľa § 10 ods. 3.

Privlastnením si určeného počtu rýb na jedno povolenie jeho platnosť zanikne, pri nevyčerpanom limite vydaných povolení môže užívateľ loviacemu vydať ďalšie povolenie.

Keďže toto ustanovenie vyvolalo búrlivú diskusiu, Ministerstvo životného prostredia pristúpilo k jeho výkladu. Výklad tohto ustanovenia je pomerne rozsiahly a pre mnohých rybárov aj nezrozumiteľný. Našťastie tvorca vyhlášky spracoval k tomuto výkladu pre lepšie porozumenie prehľadný graf, ktorý je znázornený na nasledujúcej strane.

Tak ako v minulosti aj teraz musíte okamžite po privlastnení zapísať každú rybu uvedenú vyššie v písmene a), tu oproti minulosti však pribudli ešte jeseter malý, jeseter sibírsky, úhor, mieň, zubáč volžský a nosáľ. Ostatné druhy sa zapisujú samostatne pri prerušení a po skončení lovu. Okrem toho sa zapisuje do samostatného riadku každá ryby, ktorá má ustanovenú lovnú mieru, ryby ktoré nemajú ustanovenú lovnú mieru sa zapisujú do samostatného riadku, kde sa uvedie "ostatné" a zapíše celková hmotnosť. Invázne nepôvodné druhy sa zapisujú do samostatného riadku s uvedením, druhu ryby, množstva a hmotnosti.

Deti vo veku od 3 do 6 rokov už môžu loviť na prút s navijakom v sprievode plnoletej osoby, ktorá je držiteľom rybárskeho lístka alebo povolenia na rybolov. Môže si privlastniť 1 ks kapra, lieňa, zubáča, šťuky, sumca, boleňa, podustvy, nosáľa, mreny, jalca hlavatého, lipňa a lososovitých rýb. I naďalej tu platí hmotnostný limit 1 kg.

Deti vo veku od 6 do 15 rokov môžu loviť v sprievode plnoletej osoby, ktorá je držiteľom rybárskeho lístka alebo povolenia na rybolov. Bol znížený celkový počet rýb, ktoré si môže privlastniť a to na 1 ks kapra, lieňa, zubáča, šťuky, sumca, boleňa, podustvy, nosáľa, mreny, jalca hlavatého, lipňa, lososovitých rýb. I naďalej tu platí hmotnostný limit 3 kg.

Ďalšie zmeny spočívajú napríklad v rozstupoch medzi rybármi, kde došlo k rozšíreniu z pôvodných troch metov na päť. Dravé ryby sa môžu prechovávať už aj pomocou spon a karabín, ktoré musia byť viditeľne označené. Ak nevie rybár rybu spoľahlivo určiť, vráti ju späť do vody. Ak uloví rybu s viditeľnou značkou, uvedie to do záznamu s uvedením druhu, dĺžky, hmotnosti a túto pustí.

Každý rybár je zodpovedný za čistou miesta lovu avacie kliešte, pri love na kaprových vodách plávanou a položenou so stanovenou najväčšou lovnou mierou rýb a s režimom chyť a pusť aj rybársku podložku. Na stanovenie hmotnosti rýb môžete použiť váhu alebo prepočítavaciu tabuľku.

Nasledujú ustanovenia týkajúce sa rybárskeho preteku a športového rybárskeho preteku, rozdiely sú napríklad v tom, že napríklad pri rybárskom preteku môžete prechovávať v sieťke len povolený počet a hmotnosť rýb. Pri športovom preteku to neplatí a v sieťke môžete mať ryby aj nad rámec povoleného množstva a ryby, ktoré sú hájené. Zakázané je však prechovávať celoročne chránene druhy rýb.

Za týmito nasledujú ustanovenia týkajúce sa opatrení na záchranu rýb počas mimoriadnych udalostí a skúšky rybárskej stráže.

Spôsoby lovu rýb, tu došlo k ďalším zmenám. Užívateľ môže obmedziť vzdialenosť zavážania nástrahy na lovené miesto, na označenie možno použiť výhradne tyčovú bójku, ktorú je potrebné po skončení lovu odstrániť. Lov pomocou bubliny, sbirolína alebo iných obdobných pomôcok sa považuje za lov prívlačou. Pri muškárení, ak sa použije strímer nad 10 cm považuje sa to za lov rýb muškárením pri love hlavátky. Bola zavedená novinka "lov rýb pod ľadom", ktorým sa rozumie spôsob lovu zo zamrznutej vodnej hladiny rybárskeho revíru vytvoreného z ostatnej vodnej plochy cez otvor vytvorený v ľadovej pokrývke s veľkosťou maximálne 25 x25cm alebo 25cm v priemere. Rybársky revír, v ktorom sa môže vykonávať lov rýb pod ľadom určí užívateľ. Povoleným spôsobom lovu je lov na plávanú a lov prívlačou. Lov rýb pod ľadom je na vlastné nebezpečenstvo a podmienky takéhoto lovu určí užívateľa čo uvedie v povolení alebo rybárskom poriadku. Zoznam takýchto revírov platný na obdobie troch rokov užívateľ oznámi ministerstvu životného prostredia do 31.marca. Pomocou čereňa možno loviť len na kaprových revíroch. Rybár musí mať prút na dohľad a môže s ním včas manipulovať.

Osobitným ustanovením je ustanovenie o osvetlení miesta lovu. Tým sa rozumie osvetlenie pomocou nezávislého svetelného zdroja s takou intenzitou svetla, ktorá umožní jednoznačné rozpoznanie miesta lovu. Pri zabrodení a love rýb z rybárskeho člna, sa za osvetlenie miesta lovu považuje osvetlenie umiestnené na odeve loviaceho alebo osvetlenie umiestnené na rybárskom člne. 

Čas individuálnej ochrany rýb

Druh ryby

Od kedy do kedy ju možno loviť

mieň sladkovodný (Lota lota)  od 15. marca do 1. januára

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) celoročne

sivoň potočný (Salvelinus fontinalis) celoročne

lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) od 1. júna  do 1. januára

šťuka severná (Esox lucius) od 1. júna do 1. januára

ploska od 1. júna do 1. januára

hlavátka podunajská (Hucho hucho) od 1. novembra do 1. januára na hraničných vodách od 1. septembra do 1. januára

kapor rybničný (Cyprinus carpio zdomácnená forma) od 1. júna do 15. marca v kaprových vodách na ostatných vodných plochách celoročne

boleň dravý (Aspius aspius) od 1. júna do 15. marca

jalec hlavatý od 1. júna do 15. marca

jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) od 1. júna do 15. marca

jalec tmavý (Leuciscus idus) od 1. júna do 15. marca

jeseter malý (Acipenser ruthenus) od 1. júna do 15. marca

jeseter sibírsky od 1. júna do 15. marca

lieň sliznatý (Tinca tinca) od 1. júna do 15. marca

mrena severná (Barbus barbus) od 1. júna do 15. marca

nosáľ sťahovavý (Vimba vimba) od 1. júna do 15. marca

pleskáč siný (Abramis ballerus) od 1. júna do 15. marca

pleskáč tuponosý (Abramis sapa) od 1. júna do 15. marca

pleskáč vysoký (Abramis brama) od 1. júna do 15. marca

podustva severná (Chondrostoma nasus) od 1. júna do 15. marca

sumec veľký (Silurus glanis) od 16. júna do 31. decembra

zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) od 16. júna do 31. decembra

zubáč volžský (Stizostedion volgensis) od 16. júna do 31. decembra

pstruh potočný (Salmo trutta m. fario) od 16. apríla do 1. septembra

pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) od 16. apríla do 1. septembra

sih peleď (Coregonus peled) od 1. marca do 1. septembra

Celoročne chránenými druhmi rýb sú

blatniak tmavý (Umbrakrameri),býčkorúrkonosý (Proterorhinusmarmoratus),čík európsky (Misgurnusfossilis), čerebľa pestrá (Phoxinusphoxinus), červenica ostrobruchá (Scardiniuserythrop, hrebenačka pásavá (Gymnocephalusschraetser), hrebenačka vysoká (Gymnocephalusbaloni), hrúz fúzatý (Gobiouranoscopus), hrúz Kesslerov (Gobiokessleri), jeseter ruský (Acipensergueldenstaedtii neťažná forma), kapor sazan (Cyprinuscarpio divá forma),karas zlatistý (Carassiuscarassius),kolok veľký (Zingelzingel),kolok vretenovitý (Zingelstreber), lopatka dúhová (Rhodeusamarus), ovsienka striebristá (Leucaspiusdelineatus), ploska pásavá (Alburnoidesbipunctatus), plotica lesklá (Rutiluspigus), plotica perleťová (Rutilusmeidingeri), pĺž severný (Cobitistaenia), pĺž vrchovský (Sabanejewiabalcanica), šabľa krivočiara.

Druhy rýb, ktoré nemajú stanovený čas ochrany

amur biely (Ctenopharyngodonidella), belička európska (Alburnusalburnus), býčko čiernoústy (Neogobiusmelanostomus), býčko hlavatý (Neogobiuskessleri), býčkona hotemenný (Neogobiusgymnotrachelus), býčko piesočný (Neogobiusfluviatilis), býčkovec amurský (Perccottusglenii), hrebenačka fŕkaná (Gymnocephaluscernuus), hrúz bieloplutvý (Gobioalbipinnatus), hrúz škvrnitý (Gobiogobio), hrúzovec sieťovaný (Pseudorasboraparva),jalec hlavatý (Leuciscuscephalus), karas striebristý (Carassiusauratus), klárius panafrický (Clariasgariepinus), mečovka zelená (Xiphophorushelleri), ostračka veľkoústa (Micropterussalmoides), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis),  pichľavka siná (Gasterosteusaculeatus), pleskáč zelenkavý (Abramisbjoerkna), plotica červenooká (Rutilusrutilus), pstruh dúhový, sivoň potočný, slíž severný (Noemacheilusbarbatulus), slnečnica pestrá (Lepomisgibbosus), sumček čierny (Ameiurusmelas), sumček hnedý (Ameiurusnebulosus), tilapia nílska (Oreochromisniloticus), tolstolobik biely (Hypophthalmichthysmolitrix), tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthysnobilis), veslonos americký (Polyodonspathula), živorodka ostropyská (Poeciliasphenops), úhor európsky, živorodka pestrá (Poeciliareticulata).

Lovná miera rýb

amur biely (Ctenopharyn godonidella) 60 cm

boleň dravý (Aspius aspius) 40 cm

hlavátka podunajská (Hucho hucho) 80 cm

jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) 25 cm

jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) 20 cm

jalec tmavý (Leuciscus idus) 30 cm

jeseter malý (Acipenser ruthenus) 45 cm

jeseter sibírsky 45 cm

kapor rybničný (Cyprinus carpio) zdomácnená forma 40 cm

lieň sliznatý (Tinca tinca) 30 cm

lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) 33 cm

mieň sladkovodný (Lota lota) 35 cm

mrena severná (Barbus barbus) 40 cm

nosáľ sťahovavý (Vimba vimba) 30 cm

pleskáč siný (Abramis ballerus) 25 cm

pleskáč tuponosý (Abramis sapa) 25 cm

pleskáč vysoký (Abramis brama) 30 cm

pleskáč zelenkavý 15 cm 

podustva severná (Chondrostoma nasus) 30 cm

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) 27 cm

pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) 50 cm

pstruh potočný (Salmo trutta m. fario) 27 cm

sih peleď (Coregonus peled) 25 cm

sivoň potočný (Salvalinus fontinalis) 27 cm

sumec veľký (Silurus glanis) 70 cm

šťuka severná (Esox lucius 60 cm

tolstolobik biely (Hypophthalmichthys molitrix) 45 cm

tolstolobik pestrý (Hypophyhalmichthys nobilis) 45 cm

úhor európsky (Anguilla anguilla) 50 cm

zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) 50 cm

zubáč volžský (Stizostedion volgensis) 35 cm

Ryby bez lovnej miery:

belička európska (Alburnusalburnus), býčkoč iernoústy (Neogobiusmelanostomus), býčko hlavatý (Neogobiuskessleri), býčko nahotemenný (Neogobiusgymnotrachelus),býčko piesočný (Neogobiusfluviatilis), býčkovec amurský (Percottusglenii), červenica ostrobruchá (Scardiniuserythrophthalmus), hlaváč pásoplutvý (Cottuspoecilopus), hlaváč bieloplutvý (Cottusgobio), hrebenačka fŕkaná (Gymnocephaluscernuus), hrúz bieloplutvý (Gobioalbipinnatus), hrúz škvrnitý (Gobiogobio), hrúzovec sieťovaný (Pseudorasboraparva), karas striebristý (Carassiusauratus), klárius panafrický (Clariasgariepinus), mečovka zelená (Xiphophorushelleri), ostračka veľkoústa (Micropterussalmoides), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis), pichľavka silná (Gasterosteusaculeatus), plotica červenooká (Rutilusrutilus), slíž severný (Noemacheilusbarbatulus), slnečnica pestrá (Lepomisgibbosus), sumček čierny (Ameiurusmelas), sumček hnedý (Ameiurusnebulosus), tilapia nílska (Oreochromisniloticus), veslonos americký (Polyodonspathula), živorodka ostropyská (Poeciliasphenops), živorodka pestrá (Poeciliareticulata).

Lovná miera rýb sa meria od predného konca hlavy až po koniec najdlhšieho lúča chvostovej plutvy!

Množstvo rýb a ich evidencia

Každý rybár je povinný pred začatím lovu rýb zapísať do záznamu čitateľne bez možnosti vymazania každý deň lovu s uvedením dátumu a čísla revíru v ktorom bude loviť. Hospodársky významné ryby, uvedené nižšie musí zapísať hneď po ich privlastnení, ostatné ryby zapíše po ukončení alebo prerušení lovu. Privlastnením povoleného množstva sa končí jeho denný lov.

Loviaci si môže privlastniť počas jedného dňa

a) jeden kus jesetera malého alebo jeden kus jesetera sibírskeho, alebo jeden kus sumca, alebo dva kusy úhora, alebo dva kusy kapra, alebo dva kusy mieňa, alebo dva kusy zubáča veľkoústeho, volžského, alebo dva kusy šťuky, alebo dva kusy lieňa, alebo dva kusy mreny, alebo dva kusy pstruha jazerného, potočného alebo dva kusy lipňa; k týmto úlovkom si môže privlastniť taký počet pstruha dúhového, sivoňa, podustvy alebo nosáľa aby celkový počet privlastnených rýb neprekročil počet štyri kusy a celková hmotnosť nepresiahla 5 kg, (Pozor deti obmedzenie, 1 ks vymenovaných rýb okrem jesetera, sumca, úhora a mieňa pozor 3-6 rokov aj 1 ks boleňa a 6-15 rokov okrem boleňa aj jalca hlavatého)

b) taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 5 kg (dospelý), 3 kg (6-15 rokov) 1 kg (3-6 rokov); celková hmotnosť rýb privlastnených v jednom dni sa nevzťahuje na invázne nepôvodné druhy rýb.

Podľa vyhláška rozlišuje tieto spôsoby lovu rýb:

1. lov rýb na plávanú,

2. lov rýb na položenú (feeder, na ťažko),

3. lov rýb prívlačou,

4. lov rýb muškárením,

5. lov rýb čereňom.

1.3 Etický kódex rybára

Článok 1

Športový rybár pozná Zákon o rybárstve, naň nadväzujúcu vykonávaciu vyhlášku a zväzový alebo miestny rybársky poriadok a riadi sa ich ustanoveniami.

Článok 2

Športový rybár prispieva k ochrane životného prostredia, zachováva poriadok, správa sa ohľaduplne a šetrne k prírode, je jej ochrancom, neznečisťuje vodu a jej okolie odpadkami, dbá na to, aby tak nerobili aj ostatní, sám iniciatívne zjedná nápravu, upozorní alebo odstráni príčiny, a zúčastňuje sa na brigádnickej činnosti.

Článok 3

Športový rybár, dodržiava zásady slušného správania sa a je tolerantný a slušný k druhým ľuďom. Ku kolegom sa správa zdvorilo a neznevažuje ich. Netoleruje však ich neetické správanie.

Článok 4

Športový rybár pri spozorovaní úhynu rýb následkom otravy alebo inej havárie, ihneď upovedomí zodpovedných činiteľov alebo organizácie a ak môže príčinu zistí alebo odstráni.

Článok 5

Športový rybár nepovažuje rybolov za zdroj finančných prostriedkov, alebo niečo, čím môže získať inú nenáležitú výhodu. Ryby nevymieňa a nepredáva, aby tak získal finančné prostriedky na alkohol, cigarety, drogy a podobne. Nespráva sa koristnicky.

Článok 6

Športový rybár s ulovenými rybami zaobchádza šetrne, nechytá ich do suchých rúk, zbytočne ich neponecháva na suchu, biele ryby nenecháva uhynúť vyhodením na breh, nepoškodzuje ryby vláčením po brehu, netýra ryby pri ich usmrcovaní, vyzdvihovaním nad vodu, nepoškodzuje ryby násilným vyberaním háčika, neprechováva ryby v nevhodných zariadeniach, nepodsekáva ryby.

Článok 7

Športový rybár loví ryby len zákonom povoleným spôsobom, na miestach a v čase keď je to povolené.

Článok 8

Športový rybár nepoužíva ako nástrahu chránené živočíchy s ich vývojovými štádiami, nepoužíva ako nástrahu ryby, ktoré majú stanovenú lovnú mieru a ryby podmierečné.

Článok 9

Športový rybár rešpektuje režim chyť a pusť, neodnáša a neprivlastňuje si ryby tam ulovené.

Článok 10

Športový rybár je svojím správaním vzorom pre iných občanov, no hlavne deti a mládež.

November a december

Časový harmonogram stretnutí:19.11.2021, 17.12.2021

Všeobecne: Najdôležitejšie je, aby mladí rybári získali prvotne návyky a neustále si obnovovali vedomosti týkajúce sa rozlišovania rýb a ich lovných mier. Pred každou prednáškou preto budú spoločne vyskúšaní zo základných povinností rybára, rozlišovania rýb a ich lovných mier.

November a december: Základné informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone rybárskeho práva, lovu rýb a pobyte v prírode. Informácie o Slovenskom rybárskom zväze a Mestskej organizácii SR v Dubnici nad Váhom. Všeobecné informácie týkajúce sa života v prírode. Pomoc pri vypísaní a odovzdaní záznamov o úlovkoch.

1.1 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výkone rybárskeho práva a pobyte v prírode

Pri výkone rybárskeho práva (rybolove) je potrebné vždy dbať na svoju bezpečnosť a zdravie, ale aj bezpečnosť a zdravie iných. Ide o dva pojmy, ktoré by bolo vhodné vysvetliť:

· bezpečnosťou sa v tomto prípade rozumie stav, ktorý vylučuje alebo minimalizuje pôsobenie nebezpečných škodlivých vplyvov na prostredia na zdravie rybára. Tým máme na mysli predovšetkým konať tak, alebo sa zdržať konania, ktorého následkom by mohlo byť poškodenie zdravia.

· ochranou sa rozumie zas zabránenie nehodám, úrazom, chorobám prípadne iným ohrozeniam zdravia a majetku, teda prijatie takých opatrení, ktoré ochránia jednotlivca pred škodou. Pri rybolove je to predovšetkým:

1. opatrnosť pri pohybe pri vode,

2. pri manipulácii s rybárskym náčiním, nástrahami a rybami,

3. pri brodení sa vodou, pričom sa vyhýbame miestam ktoré nepoznáme, nebrodíme v kalnej vode,

4. pri použití člna máme na sebe plávaciu (záchrannú) vestu, tá sa odporúča aj pri brodení,

5. pri vyťahovaní háčika používame vhodný uvoľňovač,

6. pri vyberaní háčika z papule šťuky, zubáča sme obozretní a nevkladáme do ich papule ruky alebo prsty prípadne použijeme tzv. pružinový otvárač papule, ktorý sa dá kúpiť v rybárskych potrebách,

7. v prípade vylovovania sumca použijeme rukavice, alebo niečo čo nám ochráni ruku,

8. mali by sme byť vhodne oblečení a obutí podľa ročného obdobia, tak aby sa nám nešmýkalo a nedošlo k nachladnutiu,

9. mať so sebou niečo čo nás ochráni pred dažďom, krúpami alebo snehom,

10. chrániť sa pred priamym slnečným žiarením v lete (napr. pokrývkou hlavy, použitím ochranných krémov s vhodným faktorom, byť v tieni aspoň v čase od 11.00 do 15.00 h),

11. používať vhodnú ochranu zraku,

12. pri pohybe v prírode používať repelentné prípravky proti hmyzu,

13. pri manipulácii s ohňom a žiaričmi, konať tak aby sme nespôsobili požiar,

14. pri chystaní dreva, dávať pozor aby sme si, alebo niekomu inému nespôsobili zranenie sekerou alebo pílou.

Pri pobyte v prírode sa v súčasnosti už odporúča aj nosenie tzv. balíčka prvej pomoci, ktorý sa dá kúpiť v lekárne vo vhodnom obale a obsahuje základné komponenty pre zastavenie krvácania a ošetrenie rán. Často sa zabúda aj na to, že by sme mali ovládať základne postupy prvej pomoci a telefónne čísla na záchranné a bezpečnostné zložky. Postačuje však vedieť predovšetkým jedno číslo 112 odkiaľ vás operátor prepojí na príslušnú zložku.

1.2. Slovenský rybársky zväz od roku 1918 až doteraz

Už pred prvou svetovou vojnou (1914 až 1918) u nás začali vznikať prvé rybárske spolky, ktorých členmi však neboli bežní občania, ale predovšetkým vedúci predstavitelia štátu, miest a obcí. Po vzniku prvej Československej republiky vznikla na území Čiech a Moravy organizácia s názvom Únia rybárskych spolkov a družstiev v republike Československej. Zo začiatku v Československu prevládal dualizmus to znamená, že územie Čiech a Moravy sa spravovalo predovšetkým tým, čo bolo zaužívane respektíve bolo upravené Rakúskym právom a na Slovensku tým, čo platilo v Uhorsku. Takto však moderný štát, nemohol fungovať a tak sa aj v oblasti rybárstva prejavila snaha zjednotenia, konsolidácie a rozvoja rybárskych organizácii v podmienkach novovzniknutého štátu.

Z dostupných dokumentov je zrejmé, že v roku 1924 pôsobilo na území dnešného Slovenska 29 rybárskych spolkov, ktoré mali vlastné poriadky a stanovy. To tvorilo základ pre neskoršie zjednotenie a vytvorenie prvej Slovenskej rybárskej organizácie, ktorá vznikla dňa 21.11.1926 v Bratislave. Po počiatočných ťažkostiach sa organizácia postupne rozvíjala, pričom jej rozvoj bol odrazom vtedajšej doby.

V roku 1928 bolo prijaté opatrenie, ktoré vytvorilo základ pre fungovanie plnohodnotnej rybárskej organizácie zloženej z jednotlivých rybárskych spolkov.

Dňa 14.03.1939 vznikol v dôsledku vojnových udalostí Slovenský štát. Slovensko bolo relatívne samostatné avšak vo vazalskom vzťahu k Hitlerovskému Nemecku. Je pochopiteľné, že aj v tomto období existovali snahy upraviť rôzne spoločenské vzťahy, no rybárstva sa nijako podstatne nedotklo. Koniec druhej svetovej vojny v roku 1945, však znamenal nový impulz v snahe vybudovať rybársku organizáciu v oveľa lepších podmienkach.

Dňa 28.04.1946 sa v Žiline na valnom zhromaždení delegátov Slovenských rybárskych spolkov, odsúhlasilo založenie Jednotného zväzu rybárskeho, ktorého sídlom sa stala Žilina.

Neskôr v takzvanej právnickej päťročnici bol prijatý Rybársky zákon č. 62/1952 Zb., jeho účinnosť, podobne ako i iných zákonov prijatých v tomto období, bola pomerne krátka, pretože v roku 1963 bol prijatý zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve na ktorý nadväzovala vykonávacia vyhláška č. 103/1963 Zb.. Tento zákon znamenal skutočný prelom a bol veľmi pozitívnym prínosom pre rozvoj rybárstva u nás ako i k upevnenie Jednotného rybárskeho zväzu, ktorý bol premenovaný na Slovenský rybársky zväz.

Zákon aj s vyhláškou boli platné takmer 40 rokov a nahradil ich terajší zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších prepisov a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 238/2002, ktorá bola neskôr dňa 17.03.2006 nahradená vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z.z. Zákon bol od času svojho vzniku, niekoľkokrát novelizovaný, aby tak spĺňal požiadavky dnešnej doby.

1.3 Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Dubnici nad Váhom

Stredné Považie, na ktorom sa nachádza Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Dubnici nad Váhom, je od nepamäti bohaté na vodne toky. Ilavskou kotlinou preteká najdlhšia slovenská rieka Váh, do ktorej sa vlievajú a vlievali potoky vyvierajúce v pohorí Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Už v minulosti tu rieka vytvárala vnútrozemskú deltu, ktorá bola bohatá na rybiu osádku, preto sa nemožno ani diviť tomu, že ryby sa tu lovili už od najstarších čias. Rybári v Ilave, Dubnici nad Váhom a ich okolí sa nepochybne snažili venovať rybárstvu a za tým účelom sa aj stretávali. No žiaľ o tomto sa nepodarilo zabezpečiť žiaden hodnoverný doklad. Zo zachovaných dokumentov však vieme, že dňa 7.4.1946 sa Ilave stretlo 31 športových rybárov, ktorí sa rozhodli založiť vlastný Rybársky spolok s pôsobnosťou na území okresu Ilava, riadiaceho sa stanovami Zväzu rybárskych spolkov. Tento spolok síce vyvíjal aktivitu no neustále sa v ňom vyskytovali rozpory, ktoré vyvrcholili mimoriadnym valným zhromaždením dňa 28.7.1948, kde bol zvolený nový výbor a založený Ľudový rybársky spolok v Ilave do ktorého sa včlenil aj rybársky spolok z Ladiec. Začiatky organizovaného rybárstva neboli ľahké, pretože športoví rybári mohli rybárske právo uplatňovať len obmedzene na Porubský potok, Nosický kanál s Prejtou, Gápelský potok a Váh, pričom aj tu sa vyskytovali s jeho uplatňovaním problémy. V nasledujúcich rokoch spočíval práca výboru predovšetkým v zabezpečovaní rybnatosti vôd a rozširovaní revírov. V roku 1957 došlo na základe výnosu ministerstva vnútra ČSR k zmene názvu na Miestnu organizáciu Slovenského zväzu rybárov. Dňa 26.3.1961 bolo na valnej členskej schôdzi prijaté uznesenia, ktorým sa vzhľadom na členskú základňu rozhodlo o premenovaní organizácie na Miestnu organizáciu SSR v Dubnici nad Váhom. V roku 1981 došlo na základe toho, že počet dospelých členov presiahol 500 k zmene organizačnej formy na Mestskú organizáciu SRZ v Dubnici nad Váhom, ktorá sa ďalej skladala z troch obvodných organizácii v Dubnici nad Váhom, Ilave a Novej Dubnici a tak je to až doteraz. Od vzniku Ľudového rybárskeho spolu v Ilave až doteraz rybárska organizácia postupne prispievala k rozvoju rybárstva a ochrane životného prostredia. Na základe jej investičných akcii boli vybudované nové vodne plochy (rybníky Prejta-Vystrkov, rybník v Ilave), už existujúce revíry boli zveľadené alebo zachránené (rybník Slávnica, rybníky v Tunežiciach, Dúlovske bariny, štrkovisko Dubnička. Vďaka jej existencii v súčasnosti môžeme v potokoch uloviť pstruha potočného a vo Váhu hlavátku podunajskú. Je najväčším občianskym, združením v regióne. Mestskú organizáciu v súčasnosti v športovom rybolove reprezentuje len družstvo v prívlači, ktoré sa v roku 2006 stalo víťazom 1. ligy. Obhospodaruje 12 kaprových vôd a 15 pstruhových vôd, vlastnú násadu si dochováva v rybníku Ilava za pivovaroma v 7 chovných pstruhových potokoch.

1.4. Príroda okolo nás

Aj keď tu nemáme také dominanty ako sú Vysoké a Nízke Tatry. Predsa len náš región má čo ponúknuť zo svojich prírodných krás. V tejto časti si povieme niečo, nie len o prírode okolo vodných tokov a plôch, ale aj prírode, ktorá je okolo nás. V našom okolí nie je žiadny národný park. Do okolia však zasahujú 2 chránené krajinné oblasti a 2 chránené vtáčie územia. Okrem nich sa tu ešte nachádzajú 2 národné prírodné rezervácie, 5 prírodných rezervácií a 9 prírodných pamiatok. O ktorých si povieme nižšie.

Chránená krajinná oblasť BIELE KARPATY

Bola vyhlásená 12.7.1979. Leží na moravsko-slovenskom pomedzí. Jej chrbticu tvorí pohorie Biele Karpaty a prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Centrálny chrbát Bielych Karpát sa tiahne v smere juhozápad-severovýchod, dlhý je 80km a široký 11km. Je rozdelený riekami na 9 podcelkov. Najvyšším bodom je Veľká Javorina /970,0m/. Mohutnosťou vynikajú Vršatské bradlá. Vyskytujú sa tu neveľké jaskyne, priepasti, lúčne spoločenstvá, prameniskové mokrade, teplomilné spoločenstvá na vápencoch bradlového pásma, bradlové skalné útvary a podobne. Najväčšiu časť lesov tvoria bučiny, do vegetácie bradlového pásma zasahuje dub plstnatý. Na svahoch a sutiach rastú lipové a jaseňové javoriny, miestami jelšiny.

Chránená krajinná oblasť STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Bola vyhlásená 27.1.1989. Územie sa vyznačuje jedinečnou pestrosťou a variabilnosťou prírodných hodnôt a krajinných typov karpatského horstva na území Slovenska. Klimatické, geologické, geomorfologické, pôdne, hydrologické a hydrografické podmienky a faktory tu podmienili vývoj osobitných a cenných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev rozmanitých formácií i jedinečných typov krajiny na relatívne malom území. Z hľadiska geologického podkladu ide o mimoriadne pestrú stavbu a ojedinelé pohorie so zastúpením všetkých štyroch subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský a strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Nachádzajú sa tu pozoruhodné tvary reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny. Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných (panónskych) i horských a vysokohorských (karpatských) druhov. Nachádzajú sa tu viaceré západokarpatské a karpatské rastlinné endemity a subendemity. Prevládajú tu bučiny a jedľové bučiny. Medzi najcennejšie patria rozšírené dealpínske boriny. Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Okrem lesných spoločenstiev sú hojné i skalné, lúčne, poľné a vodné spoločenstvá. Je to tiež Územie európskeho významu.

Chránené vtáčie územie DUBNICKÉ ŠTRKOVISKO

Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko s rozlohou 40,77ha bolo vyhlásené 17.9.2009. Účelom vyhlásenia je zachovanie biotopov rybára riečneho (Sterna hirundo) a zabezpečenie jeho prežitia a rozmnožovania.

Chránené vtáčie územie STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Súčasťou územia CHKO Strážovské vrchy je od 17.9.2009. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého, lelka lesného, chriašteľa poľného, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého, jariabka hôrneho, penice jarabej, ďatľa prostredného, muchárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, strakoša červenochrbtého, strakoša sivého, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, pŕhlaviaračiernohlavého, hrdličky poľnej, žltochvosta lesného a muchára sivého, a zabezpečenie podmienok na ich prežitie a rozmnožovanie.

Národná prírodná rezerváciaSTRÁŽOV

Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1981. Jej účelom je ochrana zachovaných lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín, živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších plôch Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Celému komplexu pridávajú na pestrosti a zaujímavosti krasové javy - jaskyne a priepasti. Na tektonickom styku rôzne odolných hornín sa nachádzajú dva Strážovské vodopády: horný 9m vysoký a dolný 6m vysoký. Po stránke floristickej patrí medzi najbohatšie lokality v CHKO Strážovské vrchy. Nachádza sa pri obci Zliechov.

Národná prírodná rezervácia VÁPEČ

Národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana geomorfologicky významnej bralnatej dominanty Strážovských vrchov budovanej dolomitmi a vápencami. Hodnotu rezervácie dopĺňajú dve jaskyne. Územie patrí medzi najatraktívnejšie krajinné dominanty v Strážovských vrchoch. Nachádza sa pri obciach Horná Poruba a Košecké Podhradie.Vápeč je považovaný za jeden z piatich najkrajších vrchov na Slovensku.

Prírodná rezervácia ČERVENOKAMENSKÉ BRADLO

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1969. Jej účelom je ochrana členitého vápencového bradla s bralami ostro vystupujúcimi z málo odolných vrstiev kriedy. Je to kamenný druhohorný monolit červenkastej farby veľkosti asi 50m. Predstavuje prechodné územie panónskej a karpatskej flóry so zachovanými prirodzenými i pôvodnými spoločenstvami skál a sutín. Ochrana geomorfologicky výrazných bradlových tvrdošov a významných spoločenstiev a druhov rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Je výrazným krajinotvorným prvkom a dodáva celému okoliu vysokú estetickú hodnotu. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná rezervácia DRIEŇOVÁ

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1997. Jej účelom je ochrana jednej z mála starých dubo-bučín s množstvom podrastových druhov, s výskytom drieňa a vzácnych druhov bezstavovcov. Je významným refúgiom živočíšstva. Zachované prirodzené lesné spoločenstvá sú domovom vzácnych zástupcov flóry a fauny. Z orchideí sa tu vyskytujú všetky tri druhy našich priľboviek i vzácny kruštík prehliadaný. Významný krajinotvorný prvok v sérii Vršatských bradiel pri obci Krivoklát.

Prírodná rezervácia NEBROVÁ

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana uceleného komplexu lúčnych a pastvinných spoločenstiev so značnou druhovou biodiverzitou. Územie nie je ovplyvnené intenzifikačnými zásahmi. Výskyt viacerých ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ideálna plocha pre uchovanie genofondu i monitoring zmien životného prostredia. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná rezervácia VRŠATSKÉ BRADLÁ

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1970. Jej účelom je ochrana pôsobivého vápencového masívu bradlového pásma Bielych Karpát so zachovanými skalnými i lesnými spoločenstvami teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov, dôležitého z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Bradlové útesy tvorené druhohornými dolomitickými vápencami majú formu skalných múrov, stien a veží. Ide o najvýraznejšiu dominantu Bielych Karpát pri obciach Vršatské Podhradie a Červený Kameň.

Prírodná rezervácia VRŠATSKÉ HRADNÉ BRALO

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1986. Jej účelom je ochrana geologicky, paleontologicky a geomorfologicky významných ukážok bradiel Bielych Karpát so zrúcaninami stredovekého kamenného hradu a s výskytom chránených druhov flóry a fauny, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Ochrana najsevernejšieho výskytu teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov výrazne odlišných od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Bohatú vegetáciu výrazne ovplyvňuje vápencové podložie, ktoré spolu s južnou expozíciou umožnilo stretnutie teplomilnej flóry skalných stepí s horskou kvetenou. Nachádza sa pri obci Vršatské Podhradie.

Prírodná pamiatka BABINÁ

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 2002. Jej účelom je ochrana najsevernejšieho výskytu teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Nachádza sa v Krivoklátskej doline, medzi obcami Bohunice a Krivoklát.

Prírodná pamiatka BIELY VRCH

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1990. Jej účelom je ochrana zachovaného najrozsiahlejšieho čučoriedkového vresoviska s výskytom plavúňa obyčajného (Lycopodiumclavatum) v Bielych Karpatoch, ktoré je dôležité z ekologického, vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Nachádza sa na rovnomennom kopci /819,0m/ pri obci Vršatské Podhradie.

Prírodná pamiatka BREZOVSKÁ DOLINA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1989. Jeje účelom je ochrana lokality s hodnotnou ukážkou kombinácie zosuvu a tvorby vápnitých penovcov, na ktorej sa striedajú suché časti s prevlhčenými plochami. V dôsledku rôznorodých stanovištných pomerov sa uchoval celý reťazec hodnotných rastlinných spoločenstiev odstupňovaných v závislosti na podmočení, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Výskyt ohrozených rastlín. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná pamiatka DRAČIA STUDŇA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana mikroreliéfnych foriem bielokarpatského flyša s výskytom cenných fosílií kvartérnych mäkkýšov, vzácnych a ohrozených druhov fauny. Najmohutnejší a najrozsiahlejší penovcový útvar v Bielych Karpatoch. Jediný vodopád v Bielych Karpatoch. Je považovaná za pramenisko Bolešovského potoka. Nachádza vedľa lesnej komunikácie vedúcej z Krivoklata do Horného Srnia resp. Bolešova.

Prírodná pamiatka KRIVOKLÁTSKA TIESŇAVA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1989. Jedná sa o ochranu ojedinelého cenného, krajinársky veľmi pôsobivého geologického a geomorfologického útvaru s výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov v CHKO Biele Karpaty, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Komplex pestrých trávnych spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov fauny a flóry. Vznikla eróziou Krivoklátskeho potoka na konci obce Krivoklát.

Prírodná pamiatka KRIVOKLÁTSKE LÚKY

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana lokality pestrých bylinných trávnatých spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov flóry a fauny. Je považovaná za pramenisko Krivoklátskeho potoka. Nachádza sa pri obci Krivoklát.

Prírodná pamiatka SKALICE

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1969. Jej účelom je ochrana skaliek bradlového pásma, vystupujúcich z hladko modelovaného reliéfu, s výskytom šošovky mangánovej rudy širokej asi 1m, ktorá vznikla sedimentáciou v morskom prostredí. Je to názorný príklad genézy mangánov vo vodnom prostredí. Všetky pokusy o ťažbu v minulosti boli neúspešné pre nerentabilnosť. Územie má vedecký a náučný význam pre stredné i vysoké školy. Nachádza sa pri obci Mikušovce.

Prírodná pamiatka STROŠOVSKÝ MOČIAR

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1989. Bola zriadená na ochranu ukážky ojedinelého javu v Bielych Karpatoch, zazemneného zosunového jazierka s cennou populáciou vŕby sliezskej (Salixsileciaca) a papradníka močiarneho (Theliopterispalustris). Z geomorfologického a fytogeografického hľadiska je územie hodnotné aj ako refúgium genofondu. Územie je dôležité z vedecko-výskumného, ekologického a náučného hľadiska. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná pamiatka ZLIECHOVSKÝ MOČIAR

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 2001. Jej účelom je ochrana mokraďového biotopu, ako fragmentu prameniskovej oblasti Slávikovského potoka s druhovo pomerne bohatými spoločenstvami.

1.5 Vzor vypísania povolenia na rybolov a záznamu o dochádzke k vode a úlovkoch

V prvom rade si treba uvedomiť, že povolenie a záznam je rybár povinný odovzdať najneskôr do 15.01. nasledujúceho roku (§ 14 ods. 16 vyhlášky k zákonu o rybárstve). Pri odovzdávaní sa zodpovedné osoby často stretávajú s tým, že tieto sú odovzdané bez vypísania.

JANUÁR

Január: Oboznámenie detí zo základnými rybolovnými technikami. Diskusia s hosťom na tému prívlač. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov. 

Prívlač

Podľa § 17 ods. 5 vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve lov rýb prívlačou je spôsob lovu rýbjednou udicou, ktorá sa skladá:

1. z rybárskeho prúta s navijakom,

2. vlasca alebo splietanej šnúry

3. a vláčenej nástrahy,

pri ktorom je nástraha ťahaná prerušovaným alebo súvislým pohybom s cieľom podnietiť ryby k záberu. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť nahodená ďalšia udica. Lov rýb pomocou bubliny, sbirolina alebo iných obdobných pomôcok sa považuje za lov prívlačou len na pstruhových vodách a lipňových vodách.

Rozdelenie:

Prívlač zaznamenala v posledných desaťročiach nevídaný rozvoj, čo viedlo k jej rozdeleniu do viacerých spôsobov:

1. Ultra ľahkej - ktorá sa zameriava predovšetkým na lov drobnejších rýb, rýb, ktoré nie sú typickými dravcami a rýb, ktoré sú veľmi opatrné. Touto technikou lovia aj bežní rybári, ale predovšetkým pretekári.

2. Ľahkej - ktorá sa zameriava predovšetkým na menšie druhy dravcov ako pstruh, ostriež a jalec.

3. Strednej - ktorá sa zameriava na väčšie druhy rýb, ako šťuka, zubáč, boleň.

4. Ťažkú - ktorá sa v našich podmienkach zameriava predovšetkým o sumca a hlavátku.

Pri každom tomto spôsobe sa však nevyhneme aj uloveniu rýb, ktoré zaraďuje buď do vyššej alebo nižšej kategórie.

Prívlač sa ešte delí na:

1. Sladkovodnú

2. Morskú

Nástrahy:

Nástrahou sa pri prívlači rozumie napodobnenina rýb, živočíchov a hmyzu, alebo mŕtva rybka, červ prípadne iná prirodzená nástraha, ktoré sú aktívne rybárom priťahované, alebo rozpohybované, tak aby rybu podnietili k záberu.

Môžeme ich rozdeliť na:

1. tvrdé

2. mäkké

3. prirodzené

Tvrdé sú:

1. plandavky

2. rotačné blyskáče

3. vobléry a jerky

4. marmyšky, pilkre

Mäkké:

1. twistre

2. ripery - kopytá, banja

3. gumené rybky (smáčiky)

4. gumené živočíchy (žabky, pulce, myšky)

5. gumený hmyz (cvrček, kobylka, červ, patentka)

6. páperové (jig, kogut, muška)

Prirodzené:

1. Rybka a jej časti

2. Červ (hnoják, dážďovka)

3. Myška

4. Iné (u nás však zakázané napr. larvy vodného hmyzu, pijavice, hmyz, žaby, pulce)

Techniky a taktiky lovu:

1. Plynulé priťahovanie - jednou rýchlosťou, striedaním rýchlosti

2. Prerušované priťahovanie - v priebehu priťahovania sa na krátky moment zastaví a nástraha sa nechá buď klesnúť, alebo vystúpiť v stĺpci vody,

3. Potrhávaním (pocukávaním)- nástraha sa aktívne rozpohybuje špičkou prúta napríklad do strán,

4. Preklepávaním dna - nástraha sa nechá klesnúť na dno a následne sa v krátkych, alebo dlhších intervaloch pridvihuje do vodného stĺpca a opäť nechá klesnúť ku dnu,

5. Prepad - súvisí s predchádzajúcou technikou, podstata spočíva v prepadaní nástrahy vodným sĺpcom, kde je zobratá dravcom, technika slipshot (brok pred háčikom s nástrahou), Carolina, Texas a Vackyrig,

6. Natriasaním - predovšetkým pri love pomocou marmyšky a pilkra, alebo techniky dropshot,

7. Splavovaním - nahodenie nástraha a jej splavenie alebo preplavenie cez miesto, kde sa nachádza dravec,

8. Na dopad - nahodenie pod breh, kde ryba reaguje inštinktívne, na potravu padnutú do vody.

Taktika lovu - lov prívlačou je aktívnou rybolovnou technikou, ktorá nám umožňuje za pomerne krátku dobu prechytať väčšiu vodnú plochu. Jej výhodou je taktiež aktívne vyhľadávanie rýb. Na tečúcich vodách môžeme chytať po prúde, alebo proti prúdu. Pri love pstruhov je dobré sa kryť, prikrčiť sa, hádzať na väčšiu vzdialenosť, dôležitá je presnosť hodov. Stojaté, ale aj pomaly tečúce vody sa prechytávajú vejárovito, pričom najprv je potrebné prechytať priestor pred nami t.j. pri brehu, kde budeme stáť.

Najčastejšie lovené ryby:

1. Lososovité - pstruh potočný, jazerný, dúhový, sivoňa americký, hlavátka podunajská, výnimočne lipeň tymiánový,

2. Kaprovité - boleň dravý, jalec hlavatý, tmavý a maloústy, mrena severná, výnimočne podustva severná, plotica červenooká, pleskáč vysoký, červenica,

3. Ostriežovité - zubáč veľkoústy, volžský, ostriež zelenkavý, hrebenačka škvrnitá,

4. Šťukovité - šťuka severná.

Základné uzly:

Ktoré sa používajú predovšetkým na priviazanie - nástrahy, obrtlíka, karabínky - voľný (Rapala) uzol, jednoduchý uzol, zdvojený uzol, Palomar, pružný uzol.

FEBRUÁR

Február: Diskusia s hosťom na tému feeder a položená. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov a viazania háčikov.Návnady a nástrahy rastlinného a živočíšneho pôvodu (miešanie kŕmenia). 

FEEDER (Košík)

Je obdobou lovu na položenú, ktorého úlohou je používanie jemnejších systémov, kde záber signalizuje jemná špička prúta. Vlastný záber sa prejaví zatrasením alebo prehnutím špičky.Nástraha je nastražená spravidla na dne, môže byť však použitá aj plávajúca. Lov touto metódou je možne praktizovať takmer na všetkých typoch vôd:

1. kanáloch,

2. vodných nádržiach,

3. štrkoviskách,

4. riekach.

Na tento spôsob lovu sa používajú prúty feeder, multipicker alebo winklepicker v dĺžke od 2,4 až 4,2 m,ktoré majú dve až tri výmenne špičky, každá špička ma inú akciu (jemnosť). Feedrove prúty rozdeľujeme podľa ich tvrdosti a využiteľnosti na:

1. light - pracujú s hmotnosťou záťaže od 30 do 65 gramov a vyrábajú sa v dĺžkach 270 až 330 cm, používajú na lov menších rýb do jedného kilogramu,

2. medium - pracujú s hmotnosťou záťaže od 50 do 100 gramov a vyrábajú sa v dĺžkach 360 až 390 sú tzv. univerzálnymi udicami, ktoré si bez problémov poradia aj s bojovnými mrenami či väčšími kaprami

3. heavy - pracujú s hmotnosťou záťažeod 100 gramov a vyrábajú sa v dĺžkach 360 až 420 cm lov veľkýchrýb v riekach a na lov vo väčších vzdialenostiach.

Osobitnou kategóriou je:

1. Winklepicker - čo sú v podstate najjemnejšie a najkratšie feedrove prúty, ktorých dĺžka sa pohybuje medzi 240 až 300 cm a akciou 5 až 30 gramov,

2. Multipicker- ktorý má navyše ešte jeden nasúvací diel, ktorým sa da zmeniť dĺžka udice a to zvyčajne o 30 až 60 cm.

Najväčší význam pri love feedrom má výmenná špička, ktorá ma za úlohu spoľahlivo signalizovať zaber aj mimoriadne ostražitých rýb. Špičky sú v prevažnej miere vyrobene zo sklolaminátových vlákien, pretože tento materiál reaguje citlivejšie ako uhlíkové. Farebne rozlíšenie špičiek býva biele, zelene, červene, žlté a oranžové. Hrúbka špičiek je od 0,75 do 1,8 mm.

Spôsob lovu:

Po nahodení nástrahy s návnadou na lovné miesto vlasec trochu napneme, aby sa špička mierne zohla a udicu položíme do držiaka. Záber sa prejaví chvením, ďalším zohýbaním špičky, alebo jej povolením. Loví sa na menšie vzdialenosti, zvyčajne do 50 m.

Montáže:

Jednoduchá priebežná montáž

Páternoster

Priebežný páterenoster

Priebežná v uzavretej slučke

Zásady lovu

1. na stojatej a pomaly tečúcej vode dávame udicu do stojana tak, že špička smeruje k hladine,

2. na riekach, t. j. na tečúcej vode, staviame udicu do stojana tak, aby špička smerovala dohora, aby bol čo najväčší kus vlasca oslobodený od tlaku pudiacej vody,

3. potrebne je nahadzovať vždy na to iste miesto z toho dôvodu, aby sa návnada nerozptyľovala na veľkom priestore,

4. neustále sledovať špičku prúta,

5. zareagovať na pohyb špičky - veľmi dlhé čakanie, kým ryba prehltne nástrahu, je pri tejto metóde lovu chybou.  

Marec

Diskusia s hosťom na tému muškárenie. Praktická ukážka viazania mušiek a techník vrhov na neďalekom futbalovom ihrisku. 

Muškárenie

Muškárením sa podľa § 17 ods. 6 vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve rozumie spôsob lovu rýb jednou udicou, ktorá sa skladá z muškárskeho prúta, muškárskeho navijaka, muškárskej šnúry a nadväzca s použitím umelých mušiek ako nástrahy. Zaťaženie mušiek musí byť súčasťou mušky. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť nahodená ďalšia udica. Lov rýb muškárskou udicou v lipňových vodách s použitím strímra nad 5 cm ako nástrahy sa považuje za lov rýb muškárením pri love hlavátky.

Považuje za kráľovský a rytiersky spôsob lovu rýb. Hovorí sa o jeho náročnosti na pohyb, koordináciu, vedomosti o správaní rýb a ich potrave. Donedávna sa spájala len s lovom lososovitých druhov rýb na pstruhových a lipňových revíroch. Neskôr sa v dôsledku veľkého rybárskeho tlaku, ale aj znižujúceho sa stavu populácie týchto rýb, pozornosť rybárov upriamila aj na nížinne kaprové vody. Tu sa cieľom rybárov stávajú jalce, bolene, ostrieže, mreny, podustvy, ale aj plotice, červeniace, pleskáče, kapry, šťuky a zubáče.

Dopravenie mušky na hladinu alebo na lovné miesto nie je, pre jej drobnosť a ľahkosť možné pomocou vlasca alebo bežnej šnúry (ak neberieme do úvahy lov pomocou zaťažených nýmf - francúz, krátka česka nymfa). Preto sa používajú špeciálne muškárske šnúry, ktoré sú niekoľkokrát ťažšie ako rybárske vlasce. Ich hmotnosť sa využíva pri vlastnom nahadzovaní. Na nahadzovaní sa tiež podieľa pružnosť prúta. Do práce je zapojené celé predlaktie a nie len zápästie. Samotná muškárska šnúra je dlhá maximálne 30 metrov, čo je síce na samotný lov postačujúce, ale pri zdolávaní väčšej ryby nie. Preto sa pod šnúru navíja ešte podkladová šnúra alebo hrubší vlasec. Táto sa nazýva backing.

Šnúry a prúty sú rozdelené podľa hmotnostnej kategórie šnúr. Na označenie sa používa už zaužívaná norma AFTMA ta môže byť od 0 do 12. Čím vyššie číslo tým ťažšia šnúra, zároveň určená na väčšie ryby.

Šnúry sa podľa ich vlastností delia na:

1. plávajúce - plávajú na hladine, kde udržiavajú mušky, spravidla sú výrazných dobre viditeľných farieb,

2. splývajúce (intermediálne) - plávajú stĺpci vody spravidla sú transparentné (priesvitné),

3. potápavé - podľa hustoty majú rôznu rýchlosť potápania, plávajú pri dne, spravidla sú hnedé, alebo tmavých prírodných farieb,

4. kombinované - sú kombináciou vyššie uvedených šnúr napr. plávajúca s potápavým koncom.

Šnúry sú konštruované, tak aby sa dali ľahko vystreliť z prúta. Ich konštrukcia resp. tvar je rôzny, podľa účelu použitia. Najčastejšie sa používajú šnúry obojstranne zužované DT (hádže sa s nimi presne, ale na kratšiu vzdialenosť) alebo torpédovité WF (hmotnosť je sústredená vpredu (v hlave), hádže sa s nimi ďalej, nie sú však tak presné). Zriedkavejšie sú používané šnúry so strelnou hlavou označované SH (ide v podstate len o hlavu šnúry, sú kratšie, požívajú sa pri jazernom muškárení, alebo na mori a za nepriaznivých podmienok).

Keďže šnúra je veľmi hrubá a nedali by sa na ňu priamo naviazať mušky túto predlžuje nadväzec z vlasca. Ten môže byť priamo zužovaný od najhrubšieho k najtenšiemu priemeru, zviazaný z rôznych priemerov vlasca alebo spletený. Posledný úsek sa nadväzuje z najtenšieho vlasca a až naň idú mušky od jednej až po tri.

Muška napodobňuje hmyz, jeho vývojove štádia, ryby a iné živočíchy. Snahou je čo najvernejšie napodobniť prirodzenú potravu rýb. Mušky sa všeobecne delia na:

1. suché (plávajúce na hladine) - môže ísť o klasické mušky, poppre, drivery a pod.

2. mokre (potápavé, plávajúce pod hladinou, v stĺpci a pri dne) - môže ísť o klasické mušky, nymfy, gamarusy, strímre, lury, baky.

Technika lovu

Pri love na suchu mušku sa nahadzuje proti prúdu, niekedy aj kolmo na tok. Šnúra sa postupne sťahuje a rybár sa premiestňuje spravidla proti toku.

Pri love na mokru mušku alebo nymfu sa nahadzuje proti prúdu, ale aj po prúde, a kolmo na smer toku. Rybár sa môže pohybovať po prúde, ale aj proti nemu.

Pri oboch spôsoboch sa môže nechať muška voľne splavovať, pridržať na jednom mieste, alebo aktívne oživovať pomocou šnúry, alebo prúta. Osobitným je jazerné muškárenie, ktoré vyžaduje dobré ovládanie hádzacej techniky, pretože sú potrebné dlhé hody a aktívnejší spôsob vedenia mušiek.

Pri muškárení je rybár súčasťou prírody, pričom sa spravidla brodí. Lovenie rýb zarodením v každom ročnom období patrí k najkrajším rybárskym zážitkom. Ovládnutie tejto techniky, nie je až tak ťažké, ako sa zdá. Naučiť sa takto loviť dokáže každý, chce to len odvahu a trocha trpezlivosti. Rovnako je to aj s viazaním mušiek.

Petrov zdar

Apríl

Diskusia s hosťom na tému plávaná. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov a viazania háčikov. Návnady a nástrahy rastlinného a živočíšneho pôvodu (miešanie kŕmenia). Preverenie vedomostí a brigáda na revíri 3-5770-1-1 VN Slávnica č. 1, 2 (pripravenie revíru na detské rybárske preteky). Hosť - stručné oboznámenie s hosťom. Plávaná - všeobecný prehľad (rozdelenie, nástrahy, techniky a taktika lovu, najčastejšie, lovené ryby), Uzly.

Podľa § 17 ods. 1 vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve sa plávanou spôsob lovu rýb s použitím najviac dvoch udíc, ktoré sa skladajú z rybárskeho prúta s navijakom alebo bez navijaku, vlasca alebo splietanejšnúry, plaváka, záťaže a háčika, pri ktorom sa používa plavák ako signalizačné zariadenie záberu rýb. Nástraha sa nachádza v hĺbke vymedzenej plavákom.

Základným znakom lovu na plávanú je zostavenie udice s plavákom ako signalizátorom záberu. Používa sa prakticky pri love všetkých druhov rýb. Výhodou je, že pri love sa môžeme postupne premiestňovať a vyhľadávať ryby. U detí a pri love nástrahových rybiek sa často používa udica bez očiek - bič.

Podľa druhu lovenej ryby a povahy revíru sa používajú plaváky najrôznejších tvarov. Tieto môžu byť predvážené, alebo sa dovažovať pomocou brokov a oloviek, ktoré môžu byť na vlasci rozložené - delená záťaž - smerom k háčiku volíme olovká menšie, smerom k plaváku väčšie. Vďaka tomu je plavák lepšie vyvážený a lepšie reaguje na jemne zábery. Hĺbku, ktorú nastavujeme, volíme v závislosti:

• od lovenej ryby,
• dennej doby,
• ročného obdobia
• a od ďalších faktorov.

Lov na plávanú pri love dravých rýb na živú alebo mŕtvu rybku - používajú sa vlasce alebo šnúry s väčšou nosnosťou, väčší, najčastejšie guľatý plavák, ktorý živej rybke nedovolí jeho zanorenie a oceľové, kevlarové, wolfrámové lanko. Taktiež sa používa systém s dvoma malými plavákmi nad hlavným plavákom, prvý v takej vzdialenosti, aby sa dalo nahodiť, druhy v polovičnej vzdialenosti medzi hlavným a koncovým. Tieto malé plaváky nám potom pri zábere šťuky signalizujú smer a hĺbku jej pohybu pred zaseknutím.

Lov pleskáčov- využíva sa ich spôsob prijímania potravy. Tieto zbierajú potravu z dna hlavou dole a následne sa postavia do priamej polohy, čím potravu zdvihnú nad dno. Udicu na pleskáče zostavíme tak, že použijeme dlhý štíhly plavák s dlhšou anténou, najnižšia zaťaž (olovo) leží na dne a musí plavák držať takmer potopený. Pri zábere pleskáča sa plavák charakteristicky vynára alebo položí na hladinu. Pri zábere kapra alebo inej ryby sa spravidla zvyšok plaváka ponorí. Tato metóda sa hodí do stojatých vôd alebo riečnych zátiší a v čase bezvetria.

Lov na bójku - používa na rozľahlých vodných nádržiach pri love veľkých dravcov, najmä sumcov. Plavák tvoria dva guľové alebo hranolové spravidla polystyrénové plaváky navzájom prepojene, najlepšie drevenou alebo sklolaminátovou tyčou s dĺžkou do 150 centimetrov. Táto bráni zamotaniu nastraženej rybky do vlasca smerujúceho k udici. Nastavená hĺbka musí byť najmenej o niekoľko centimetrov menšia ako je dĺžka spojovacej tyče. Na jednej strane je pripevnene lanko s háčikom a nastraženou rybkou, na druhej strane prichádza vlasec k udici. Medzi bójkou a udicou je navlečené na vlasci ťažšie závažie, ktoré kotví bójku. Vyžaduje si použitie loďky na vyvezenie a je povolená, len na obmedzenom počte revírov.

Lov na plávanú za použitia priesvitného guľového plaváka (bubliny) - je to zvláštny druh plaváka, ktorý je k vlascu pripevnený pomocou sponky (karabínky). Je z priehľadného plastu a ma nalievací otvor s uzáverom. Ten slúži na nalievanie vody na dosiahnutie väčšej hmotnosti a dlhších hodov. Je nenápadný a rybám pripomína bublinu na vode. Používa sa pri love vo väčšej vzdialenosti, keď nástrahu umiestňujeme na hladinu, napríklad kôrku chleba, alebo do malej hĺbky. Prakticky ide o veľmi jednoduchú metódu, ako dostať plávajúcu nástrahu ďaleko od brehu, do blízkosti pri hladine plávajúcich veľkých kaprov a amurov.

Petrov zdar