Rybársky krúžok
Sem vložte podnadpis

Rybársky krúžok

školský rok 2018/2019

ČASOVO - TÉMATICKÝ PLÁN PRÁCE

KRÚŽKU MLADÝCH RYBÁROV

Všeobecne: Najdôležitejšie je, aby mladí rybári získali prvotne návyky a neustále si obnovovali vedomosti týkajúce sa rozlišovania rýb a ich lovných mier. Pred každou prednáškou preto budú spoločne vyskúšaní zo základných povinností rybára, rozlišovania rýb a ich lovných mier.

September a október: Činnosť spojená s evidenciou a prijatím prihlášok do krúžku mladých rybárov. V rámci prvotných stretnutí oboznámenie detí a ich rodičov s tematickým plánom. Diskusia, týkajúca predovšetkým motivácie stať sa rybárom u nových žiadateľov a toho čo mladí rybári zažili počas prázdnin resp. rybárskeho roka. Odovzdanie pomôcok a stručných poznámok týkajúcich sa právnej úpravy rybárstva a etiky rybárstva.

November a december: Základné informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone rybárskeho práva, lovu rýb a pobyte v prírode. Informácie o Slovenskom rybárskom zväze a Mestskej organizácii SR v Dubnici nad Váhom. Všeobecné informácie týkajúce sa života v prírode. Pomoc pri vypísaní a odovzdaní záznamov o úlovkoch.

Január: Oboznámenie detí zo základnými rybolovnými technikami. Diskusia s hosťom na tému prívlač. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov.

Február: Diskusia s hosťom na tému feeder a položená. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov a viazania háčikov.Návnady a nástrahy rastlinného a živočíšneho pôvodu (miešanie kŕmenia).

Marec: Diskusia s hosťom na tému muškárenie. Praktická ukážka viazania mušiek a techník vrhov na neďalekom futbalovom ihrisku.

Apríl:Diskusia s hosťom na tému plávaná. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov a viazania háčikov.Návnady a nástrahy rastlinného a živočíšneho pôvodu (miešanie kŕmenia). Preverenie vedomostí a brigáda na revíre 3-5770-1-1 VN Slávnica č. 1, 2 (pripravenie revíru na detské rybárske preteky).

Máj: Uskutočnenie detských rybárskych pretekov revír: 3-5770-1-1VN Slávnica č.1, 2 + praktický lov na revíre. Počas pretekov ukážka iných záujmových organizácii z regiónu napr. letecký modelári alebo príslušníkov Policajného príp. hasičského zboru. 

TÉMA MESIACA

Nižšie sa nachádza metodický list Rady SR pre vedúcich rybárskych krúžkov. Ak máte záujem, môžete si ho stiahnuť a doplniť si svoje vedomosti. Okrem toho si môžete nižšie stiahnuť aj testy a rozpoznávačku našich rýb z roku 2017 na rybársku súťaž ZLATÝ BLYSKÁČ.

MINIMUM RYBÁRA

Každý rybár by mal mať aspoň základné vedomosti týkajúce sa zákona, vyhlášky, rybolovných techník, biológie a chorôb rýb. Preto som spracoval Minimum rybára. Je to prvý takýto pokus preto pripúšťam, že v ňom budú chyby. Buďte ku mne zhovievaví. Minimum budem postupne opravovať a dopĺňať.

Stručný prehľad najdôležitejších ustanovení pre vykonanie previerky vedomostí

Slovenský rybársky zväz je združenie občanov v súlade so zákonom č. 83/90 Zb. o združovaní občanov, ktorých spája spoločný záujem v rozvoji a uplatňovaní rekreačného, športového rybárstva, využívaní rybárskeho práva v súlade so zákonom o rybárstve, v oblasti ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva, starostlivosti o ekológiu vôd a okolitej prírody, zachovanie genofondu rýb ako i výživy obyvateľstva. Je dvojstupňovou organizáciou ktorú tvoria:

1. Miestne a Mestské organizácie SRZ

2. Slovenský rybársky zväz so sídlom v Žiline.

Vrcholným (najvyšším) orgánom Miestnych a Mestských organizácii SRZ je členská schôdza a Slovenského rybárskeho zväzu snem.

Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov (§ 10 ods. 1 zákona o rybárstve)

Ryby ulovené v čase ich individuálnej ochrany alebo ryby, ktoré nedosahujú najmenšiu lovnú mieru, loviaci s náležitou opatrnosťou ihneď pustí späť do vody, a to aj vtedy, ak sú akokoľvek poranené; platí to aj pri ostatných vodných organizmoch. Ak nemožno takejto ulovenej rybe uvoľniť háčik bez jej poranenia, loviaci prestrihne nadväzec a rybu pustí späť do vody (§ 14 ods. 14 vyhlášky).Ak rybár uloví rybu, ktorá nedosahuje najmenšiu lovnú mieru rybu opatrne zbaví háčika, ak to nie je možne odstrihne vlasec alebo lanko pri papuľke a túto pustí späť. Ak vie, že rybu hneď pustí je vhodné ju vyháčkovať priamo vo vode, alebo nad ňou.

V pstruhových vodách sa zakazuje lov rýbod 1. októbra do 15. apríla vrátane. Lov je dovolený až od 16.04.

V kaprových vodách sa zakazuje lov rýb: od 15. marca do 31. mája.Zákaz lovu rýb sa v uvedenom období nevzťahuje na kaprové vody, ktoré sú vodným tokom okrem slepých, mŕtvych a odstavených ramien a povrchových vôd, umelo vzdutých v koryte vodného toku. Tu možno loviť celoročne.

Najmenšia lovná miera kapra rybničného je:40 cm

Najmenšia lovná miera pstruha potočného je: 25 cm

Na účely využitia rybárskych revírov sa vody členia na vody lososové a vody kaprové:

a) lososové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na život predovšetkým takých druhov rýb, akými sú pstruh potočný (Salmotruttamorphafario), pstruh dúhový (Oncorhynchusmykiss), sivoň potočný (Salvelinusfontinalis), hlavátka podunajská (Huchohucho) a lipeň tymiánový (Thymallusthymallus). Významné sprievodné druhy rýb sú hlaváč bieloplutvý (Cottusgobio), hlaváč pásoplutvý (Cottuspoecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinusphoxinus) a slíž severný (Barbatulabarbatula),

b) kaprové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na život predovšetkým takých druhov rýb, akými sú kapor sazan (Cyprinuscarpio - divá forma), kapor rybničný (Cyprinuscarpio - zdomácnená forma), šťuka severná, (Esoxlucius), zubáč veľkoústy (Stizostedionlucioperca), sumec veľký (Silurusglanis) a úhor európsky (Anguilla anguilla). Významné sprievodné druhy rýb sú hlavátka podunajská (Huchohucho), podustva severná (Chondrostomanasus), mrena severná (Barbusbarbus), jalec hlavatý (Leuciscuscephalus) a jalec maloústy (Leuciscusleuciscus) (§ 3 ods. 3 zákona o rybárstve).

Loviaci pred začatím lovu rýb zapisuje do záznamu čitateľne bez možnosti vymazania každý deň lovu s uvedením dátumu a čísla rybárskeho revíru, v ktorom bude lov vykonávať (§ 14 ods. 1 vyhlášky)

Mladý rybári môžu loviť takmer so všetkými rybolovnými spôsobmi okrem lovu do čereňa (§14 ods. 7 vyhlášky, prvá veta).

Loviaci pri love musí mať meradlo potrebné na zistenie dĺžky ulovenej ryby, uvoľňovač háčikov a podberák § 14 ods. 15 vyhlášky).

Loviaci od 6 do 15 rokov môže loviť ryby výlučne v sprievode plnoletej osoby, ktorá je držiteľom povolenia, a to s jedným rybárskym prútom s navijakom alebo bez navijaku. Privlastniť si môže v jednom dni taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 3 kg alebo 2 kusy kapra rybničného, lieňa sliznatého, zubáča veľkoústeho, šťuky severnej, sumca veľkého, boleňa dravého, lipňa tymiánového alebo lososovitých druhov rýb. Ak privlastnením si poslednej ulovenej ryby hmotnosť úlovku presiahne 3 kg, môže si privlastniť túto poslednú ulovenú rybu. Ak si ako prvú privlastní rybu ktoréhokoľvek druhu, ktorej hmotnosť je väčšia ako 3 kg, obmedzuje sa jeho denný úlovok na tento jeden kus ryby. Za správne vedenie záznamu za loviaceho od 6 do 15 rokov zodpovedá sprevádzajúca plnoletá osoba, ktorá je držiteľom povolenia alebo osobitného povolenia (§ 14 ods. 7 vyhlášky)

Otázka 14

Medzi celoročne chránené ryby patria napr.jeseter ruský, kapor sazan, šabļa krivočiara, plotica lesklá.

Držiteľ povolenia odovzdá vyplnený záznam do 15. januára nasledujúceho roka po skončení jeho platnosti užívateľovi, ktorý ho vydal; záznam odovzdá aj vtedy, ak v období, na ktoré sa povolenie vzťahuje, ryby nelovil. Ak držiteľ povolenia do stanoveného termínu záznam neodovzdá, užívateľ mu nevydá povolenie na nasledujúci rok (§14 ods. 16 vyhlášky).

September a október

Časový harmonogram stretnutí: 17.09.2015, 15.10.2015

Všeobecne: Najdôležitejšie je, aby mladí rybári získali prvotne návyky a neustále si obnovovali vedomosti týkajúce sa rozlišovania rýb a ich lovných mier. Pred každou prednáškou preto budú spoločne vyskúšaní zo základných povinností rybára, rozlišovania rýb a ich lovných mier.

September a október: Činnosť spojená s evidenciou a prijatím prihlášok do krúžku mladých rybárov. V rámci prvotných stretnutí oboznámenie detí a ich rodičov s tematickým plánom. Diskusia, týkajúca predovšetkým motivácie stať sa rybárom u nových žiadateľov a toho čo mladí rybári zažili počas prázdnin resp. rybárskeho roka. Odovzdanie pomôcok a stručných poznámok týkajúcich sa právnej úpravy rybárstva a etiky rybárstva.

1.1 Zákon o rybárstve v stručnosti

Rybárske právo je upravené predovšetkým zákonom č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov naň nadväzujúcou vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Každá organizácia ešte pre úpravu rybárskeho práva vo svojom obvode vydáva domáci rybársky poriadok.

Vody sa členia na:

  1. lososové - tie sa členia na pstruhové a lipňové,
  2. kaprové.

Vodne toky sa delia na rybie pásma, podľa prevažujúceho charakteristického druhu rýb na:

  1. pstruhové pásmo(horné = horský potok a dolné = stredný tok potoka),
  2. lipňové pásmo - dolný tok potoka a podhorské (malé) rieky,
  3. mrenové pásmo - nížinná rieka s tvrdým podkladom - väčší potok, malá rieka, rieka,
  4. pleskáčové pásmo - stredný tok nížinnej rieky, stojaté a pomaly tečúce vody - rieka,
  5. hrebenačkovo-platesové (brakické)pásmo - dolný tok rieky - ústie do mora.

Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.

Rozlišujeme:

  1. rybársky revír - určený na lov rýb a ich privlastňovanie
  2. chránenú rybársku oblasť - kde je zakázané loviť ryby, rušiť ryby (neresenie, vývoj plôdika, násady a zimovanie), ťažiť riečne materiály,
  3. s režimom bez privlastnenia úlovku - možno tu loviť ryby, ale tieto sa musia púšťať,
  4. chovné rybárske revíry - platí tu zákaz lovu rýb, určené na odchov generačných a násadových rýb.

Podmienky lovu rýb

Ryby loviť a privlastňovať môže len ten, kto je:

  1. držiteľom platného rybárskeho lístka,
  2. platného povolenia na rybolov.

Doklady je osoba povinná mať počas lovu pri sebe a pri kontrole ich predložiť príslušníkom Policajného zboru, obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže.

Obmedzenia v love rýb

Zakazuje sa:

  1. loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb okrem lovu generačných rýb na účely ich reprodukcie vykonávaného užívateľom,
  2. loviť ryby mimo ustanoveného denného času lovu rýb,
  3. privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet,
  4. začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu.

Zakázané spôsoby lovu rýb

  1. používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ôk,
  2. zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m2, vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
  3. loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaždené v čase neresu a na zimoviskách,
  4. loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpaním vody,
  5. loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,
  6. loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru.

V pstruhových vodách sa zakazuje:

  1. loviť viac než jednou udicou,
  2. používať ako nástrahu živú rybku,
  3. používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri,
  4. pri love prívlačou na mŕtvu rybku používať viac než jeden háčik,
  5. loviť na plávanú a položenú,
  6. používať pri love viac ako jednu nástrahu okrem lovu na umelé mušky,
  7. používať ako nástrahu červy a hmyz vo všetkých vývojových štádiách,
  8. loviť viac ako tri dni v týždni.

V lipňových vodách sa zakazuje:

  1. loviť viac než jednou udicou,
  2. používať ako nástrahu živú rybku,
  3. používať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom než tri a iné ako muškárske náradie,
  4. loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do 31. októbra,
  5. používať pri love na plávanú iné nástrahy ako rastlinného pôvodu,
  6. loviť ryby na položenú,
  7. používať ako nástrahu hmyz vo všetkých vývojových štádiách, červy všetkých druhov, ryžu, tarhoňu, krúpy a všetky napodobneniny ikier,
  8. loviť viac ako päť dní v týždni.
V kaprových vodách sa zakazuje:

  1. loviť na viac ako dve udice,
  2. loviť na viac ako dva nadväzce na jednej udici opatrené jednoduchým háčikom alebo na viac ako jeden nadväzec opatrený dvojháčikom alebo trojháčikom a na viac ako tri mušky pri použití muškárskej udice,
  3. loviť na rybku prinesenú z iného revíru,
  4. loviť na rybku alebo prívlačod 1. februára do 15. júna,
  5. pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
  6. loviť v čase od 22.00 do 04.00 h bez osvetlenia miesta lovu.


Pri love hlavátky sa zakazuje:

  1. používať ako nástrahu živú rybku
  2. loviť hlavátku inak než prívlačou na umelé nástrahy, rybku alebo muškárením,
  3. ponechať si v jednom kalendárnom roku viac ako jednu hlavátku, aj keď sa lov uskutočňuje vo viacerých revíroch.

Ďalej zákon upravuje:

  1. ochranu rybárstva a rýb - práva o povinnosti rybárskej stráže,
  2. hospodársky chov rýb a podnikanie na ostatných vodných plochách,
  3. štátnu správu na úseku rybárstva,
  4. postih za porušenie predpisov na úseku rybárstva - správne delikty, priestupky.

1.2 Vyhláška k zákonu o rybárstve v stručnosti Vyhláška č. 185/2006 Z. z.Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov

Nadväzuje na zákon o rybárstve, ktorý dopĺňa a vysvetľuje. Z hľadiska športového rybára za najdôležitejšie je potrebné považovať predovšetkým:

Čas individuálnej ochrany rýb

Druh ryby

Od kedy do kedy ju možno loviť

mieň sladkovodný (Lota lota)  od 15. marca do 1. januára

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) od 15. apríla do 1. januára

sivoň potočný (Salvelinus fontinalis) od 15. apríla do 1. januára

lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) od 31. mája do 1. januára

šťuka severná (Esox lucius) od 15. júna do 1. januára

hlavátka podunajská (Hucho hucho) od 31. októbra do 1. januára na hraničných vodách od 31. augusta do 1. januára

kapor rybničný (Cyprinus carpio zdomácnená forma) od 31. mája do 15. marca v kaprových vodách

boleň dravý (Aspius aspius) od 31. mája do 15. marca

hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) od 31. mája do 15. marca

hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) od 31. mája do 15. marca

jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) od 31. mája do 15. marca

jalec tmavý (Leuciscus idus) od 31. mája do 15. marca

jeseter malý (Acipenser ruthenus) od 31. mája do 15. marca

lieň sliznatý (Tinca tinca) od 31. mája do 15. marca

mrena škvrnitá (Barbus petenyi) od 31. mája do 15. marca

nosáľ sťahovavý (Vimba vimba) od 31. mája do 15. marca

pleskáč siný (Abramis ballerus) od 31. mája do 15. marca

pleskáč tuponosý (Abramis sapa) od 31. mája do 15. marca

pleskáč vysoký (Abramis brama) od 31. mája do 15. marca

podustva severná (Chondrostoma nasus) od 31. mája do 15. marca

mrena severná (Barbus barbus) od 15. júna do 15. marca

sumec veľký (Silurus glanis) od 15. júna do 15. marca

zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) od 15. júna do 15. marca

zubáč volžský (Stizostedion volgensis) od 15. júna do 15. marca

pstruh potočný (Salmo trutta m. fario) od 15. apríla do 1. septembra

pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) od 15. apríla do 1. septembra

úhor európsky (Anguilla anguilla) od 30. novembra do 1. septembra

sih maréna (Coregonus maraena) od 31. decembra do 1. septembra

sihpeleď (Coregonus peled) od 31. decembra do 1. septembra

Celoročne chránenými druhmi rýb sú

blatniak tmavý (Umbrakrameri),býčkorúrkonosý (Proterorhinusmarmoratus),čík európsky (Misgurnusfossilis),hrebenačka pásavá (Gymnocephalusschraetser),hrebenačka vysoká (Gymnocephalusbaloni),hrúz fúzatý (Gobiouranoscopus),hrúz Kesslerov (Gobiokessleri),jeseter ruský (Acipensergueldenstaedtii neťažná forma),kapor sazan (Cyprinuscarpio divá forma),karas zlatistý (Carassiuscarassius),kolok veľký (Zingelzingel),kolok vretenovitý (Zingelstreber),lopatka dúhová (Rhodeusamarus),ploska pásavá (Alburnoidesbipunctatus),plotica lesklá (Rutiluspigus),plotica perleťová (Rutilusmeidingeri),pĺž severný (Cobitistaenia),pĺž vrchovský (Sabanejewiabalcanica),šabľa krivočiara (Pelecuscultratus).

Druhy rýb, ktoré nemajú stanovený čas ochrany

amur biely (Ctenopharyngodonidella),belička európska (Alburnusalburnus),býčkočiernoústy (Neogobiusmelanostomus),býčko hlavatý (Neogobiuskessleri),býčkonahotemenný (Neogobiusgymnotrachelus),býčko piesočný (Neogobiusfluviatilis),býčkovec amurský (Perccottusglenii),čerebľa pestrá (Phoxinusphoxinus),červenicaostrobruchá (Scardiniuserythrophthalmus),hrebenačka fŕkaná (Gymnocephaluscernuus),hrúz bieloplutvý (Gobioalbipinnatus),hrúz škvrnitý (Gobiogobio),hrúzovec sieťovaný (Pseudorasboraparva),jalec hlavatý (Leuciscuscephalus),karas striebristý (Carassiusauratus),klárius panafrický (Clariasgariepinus),mečovka zelená (Xiphophorushelleri),ostračkaveľkoústa (Micropterussalmoides),ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis),ovsienka striebristá (Leucaspiusdelineatus),pichľavka siná (Gasterosteusaculeatus),pleskáč zelenkavý (Abramisbjoerkna),plotica červenooká (Rutilusrutilus),slíž severný (Noemacheilusbarbatulus), slnečnica pestrá (Lepomisgibbosus),sumček čierny (Ameiurusmelas),sumček hnedý (Ameiurusnebulosus),tilapia nílska (Oreochromisniloticus), tolstolobik biely (Hypophthalmichthysmolitrix),tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthysnobilis),veslonos americký (Polyodonspathula),živorodkaostropyská (Poeciliasphenops),živorodka pestrá (Poeciliareticulata).

Lovná miera rýb


amur biely (Ctenopharyn godonidella) 60 cm

boleň dravý (Aspius aspius) 40 cm

hlavátka podunajská (Hucho hucho) 70 cm

jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) 20 cm

jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) 20 cm

jalec tmavý (Leuciscus idus) 20 cm

jeseter malý (Acipenser ruthenus) 45 cm

kapor rybničný (Cyprinus carpio) zdomácnená forma 40 cm

lieň sliznatý (Tinca tinca) 25 cm

lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) 27 cm

mieň sladkovodný (Lota lota) 35 cm

mrena severná (Barbus barbus) 40 cm

mrena škvrnitá (Barbus peloponnesius) 25 cm

nosáľ sťahovavý (Vimba vimba) 25 cm

pleskáč siný (Abramis ballerus) 20 cm

pleskáč tuponosý (Abramis sapa) 20 cm

pleskáč vysoký (Abramis brama) 30 cm

podustva severná (Chondrostoma nasus) 30 cm

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) 25 cm

pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) 45 cm

pstruh potočný (Salmo trutta m. fario) 25 cm

sih maréna (Coregonus maranea) 25 cm

sih peleď (Coregonus peled) 25 cm

sivoň potočný (Salvalinus fontinalis) 25 cm

sumec veľký (Silurus glanis) 70 cm

šťuka severná (Esox lucius 60 cm

tolstolobik biely (Hypophthalmichthys molitrix) 45 cm

tolstolobik pestrý (Hypophyhalmichthys nobilis) 45 cm

úhor európsky (Anguilla anguilla) 45 cm

zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) 50 cm

zubáč volžský (Stizostedion volgensis) 35 cm

Ryby bez lovnej miery:

belička európska (Alburnusalburnus),býčkočiernoústy (Neogobiusmelanostomus),býčko hlavatý (Neogobiuskessleri),býčkonahotemenný (Neogobiusgymnotrachelus),býčko piesočný (Neogobiusfluviatilis),býčkovec amurský (Percottusglenii),čerebľa pestrá (Phoxinusphoxinus), červenicaostrobruchá (Scardiniuserythrophthalmus),hlaváč pásoplutvý (Cottuspoecilopus),hlaváč bieloplutvý (Cottusgobio),hrebenačka fŕkaná (Gymnocephaluscernuus),hrúz bieloplutvý (Gobioalbipinnatus),hrúz škvrnitý (Gobiogobio),hrúzovec sieťovaný (Pseudorasboraparva),karas striebristý (Carassiusauratus),klárius panafrický (Clariasgariepinus),mečovka zelená (Xiphophorushelleri),ostračkaveľkoústa (Micropterussalmoides),ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis),ovsienka striebristá (Leucaspiusdelineatus),pichľavka silná (Gasterosteusaculeatus),pleskáč zelenkavý (Abramisbjoerkna),plotica červenooká (Rutilusrutilus),slíž severný (Noemacheilusbarbatulus),slnečnica pestrá (Lepomisgibbosus),sumček čierny (Ameiurusmelas),sumček hnedý (Ameiurusnebulosus),tilapia nílska (Oreochromisniloticus),veslonos americký (Polyodonspathula),živorodkaostropyská (Poeciliasphenops),živorodka pestrá (Poeciliareticulata).

Lovná miera rýb sa meria od predného konca hlavy až po koniec najdlhšieho lúča chvostovej plutvy!

Množstvo rýb a ich evidencia

Každý rybár je povinný pred začatím lovu rýb zapísať do záznamu čitateľne bez možnosti vymazania každý deň lovu s uvedením dátumu a čísla revíru v ktorom bude loviť. Hospodársky významné ryby, uvedené nižšie musí zapísať hneď po ich privlastnení, ostatné ryby zapíše po ukončení alebo prerušení lovu. Privlastnením povoleného množstva sa končí jeho denný lov.

Dospelý rybár a rybár od 15 do 18 rokov, si môže privlastniť:

  1. dva (2) kusy kapra rybničného, zubáča veľkoústeho, šťuky severnej, sumca veľkého alebo lieňa sliznatého, prípadne (ich) kombináciu dvoch kusov týchto druhov,
  2. štyri (4) kusy lososovitých druhov rýb (pstruh potočný, pstruh dúhový, pstruh jazerný, sivoň americký, síhmaréna, síhpeleď), lipňa tymiánového, podustvy severnej alebo mreny severnej, prípadne (ich) kombináciu týchto druhov, alebo
  3. taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 7 kg.

Rybár od 6 do 15 rokov, si môže privlastniť:

  1. taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 3 kg alebo
  2. 2 kusy kapra rybničného, lieňa sliznatého, zubáča veľkoústeho, šťuky severnej, sumca veľkého, boleňadravého, lipňatymiánového alebo lososovitých druhov rýb (pstruh potočný, pstruh dúhový, pstruh jazerný, sivoň americký, síhmaréna, síhpeleď) prípadne (ich) kombináciu .

Rybár od 3 do 6 rokov, si môže privlastniť:

taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 1 kg; ak privlastnením si poslednej ulovenej ryby hmotnosť jeho úlovku presiahne 1 kg, môže si privlastniť túto poslednú ulovenú rybu. Ak si ako prvú privlastní rybu ktoréhokoľvek druhu, ktorej hmotnosť je väčšia ako 1 kg, obmedzuje sa jeho denný úlovok na tento jeden kus ryby. Záznam za loviaceho od 3 do 6 rokov vedie sprevádzajúca plnoletá osoba, ktorá je držiteľom povolenia alebo osobitného povolenia.

Podľa vyhláška rozlišuje tieto spôsoby lovu rýb:

1. lov rýb na plávanú,

2. lov rýb na položenú (feeder, na ťažko),

3. lov rýb prívlačou,

4. lov rýb muškárením,

5. lov rýb čereňom (deti do 15 rokov týmto spôsobom loviť nesmú).

1.3 Etický kódex rybára

Článok 1

Športový rybár pozná Zákon o rybárstve, naň nadväzujúcu vykonávaciu vyhlášku a zväzový alebo miestny rybársky poriadok a riadi sa ich ustanoveniami.

Článok 2

Športový rybár prispieva k ochrane životného prostredia, zachováva poriadok, správa sa ohľaduplne a šetrne k prírode, je jej ochrancom, neznečisťuje vodu a jej okolie odpadkami, dbá na to, aby tak nerobili aj ostatní, sám iniciatívne zjedná nápravu, upozorní alebo odstráni príčiny, a zúčastňuje sa na brigádnickej činnosti.

Článok 3

Športový rybár, dodržiava zásady slušného správania sa a je tolerantný a slušný k druhým ľuďom. Ku kolegom sa správa zdvorilo a neznevažuje ich. Netoleruje však ich neetické správanie.

Článok 4

Športový rybár pri spozorovaní úhynu rýb následkom otravy alebo inej havárie, ihneď upovedomí zodpovedných činiteľov alebo organizácie a ak môže príčinu zistí alebo odstráni.

Článok 5

Športový rybár nepovažuje rybolov za zdroj finančných prostriedkov, alebo niečo, čím môže získať inú nenáležitú výhodu. Ryby nevymieňa a nepredáva, aby tak získal finančné prostriedky na alkohol, cigarety, drogy a podobne. Nespráva sa koristnicky.

Článok 6

Športový rybár s ulovenými rybami zaobchádza šetrne, nechytá ich do suchých rúk, zbytočne ich neponecháva na suchu, biele ryby nenecháva uhynúť vyhodením na breh, nepoškodzuje ryby vláčením po brehu, netýra ryby pri ich usmrcovaní, vyzdvihovaním nad vodu, nepoškodzuje ryby násilným vyberaním háčika, neprechováva ryby v nevhodných zariadeniach, nepodsekáva ryby.

Článok 7

Športový rybár loví ryby len zákonom povoleným spôsobom, na miestach a v čase keď je to povolené.

Článok 8

Športový rybár nepoužíva ako nástrahu chránené živočíchy s ich vývojovými štádiami, nepoužíva ako nástrahu ryby, ktoré majú stanovenú lovnú mieru a ryby podmierečné.

Článok 9

Športový rybár rešpektuje režim chyť a pusť, neodnáša a neprivlastňuje si ryby tam ulovené.

Článok 10

Športový rybár je svojím správaním vzorom pre iných občanov, no hlavne deti a mládež.

November a december

Časový harmonogram stretnutí:19.11.2015, 17.12.2015

Všeobecne: Najdôležitejšie je, aby mladí rybári získali prvotne návyky a neustále si obnovovali vedomosti týkajúce sa rozlišovania rýb a ich lovných mier. Pred každou prednáškou preto budú spoločne vyskúšaní zo základných povinností rybára, rozlišovania rýb a ich lovných mier.

November a december: Základné informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone rybárskeho práva, lovu rýb a pobyte v prírode. Informácie o Slovenskom rybárskom zväze a Mestskej organizácii SR v Dubnici nad Váhom. Všeobecné informácie týkajúce sa života v prírode. Pomoc pri vypísaní a odovzdaní záznamov o úlovkoch.

1.1 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výkone rybárskeho práva a pobyte v prírode

Pri výkone rybárskeho práva (rybolove) je potrebné vždy dbať na svoju bezpečnosť a zdravie, ale aj bezpečnosť a zdravie iných. Ide o dva pojmy, ktoré by bolo vhodné vysvetliť:

· bezpečnosťou sa v tomto prípade rozumie stav, ktorý vylučuje alebo minimalizuje pôsobenie nebezpečných škodlivých vplyvova prostredia na zdravie rybára. Tým máme na mysli predovšetkým konať tak, alebo sa zdržať konania, ktorého následkom by mohlo byť poškodenie zdravia.

· ochranousa rozumie zas zabránenie nehodám, úrazom, chorobám prípadne iným ohrozeniam zdravia a majetku, teda prijatie takých opatrení, ktoré ochránia jednotlivca pred škodou. Pri rybolove je to predovšetkým:

1. opatrnosť pri pohybe pri vode,

2. pri manipulácii s rybárskym náčiním, nástrahami a rybami,

3. pri brodení sa vodou, pričom sa vyhýbame miestam ktoré nepoznáme, nebrodíme v kalnej vode,

4. pri použití člna máme na sebe plávaciu (záchrannú) vestu, tá sa odporúča aj pri brodení,

5. pri vyťahovaní háčika používame vhodný uvoľňovač,

6. pri vyberaní háčika z papule šťuky, zubáča sme obozretní a nevkladáme do ich papule ruky alebo prsty prípadne použijeme tzv. pružinový otvárač papule, ktorý sa dá kúpiť v rybárskych potrebách,

7. v prípade vylovovania sumca použijeme rukavice, alebo niečo čo nám ochráni ruku,

8. mali by sme byť vhodne oblečení a obutí podľa ročného obdobia, tak aby sa nám nešmýkalo a nedošlo k nachladnutiu,

9. mať so sebou niečo čo nás ochráni pred dažďom, krúpami alebo snehom,

10. chrániť sa pred priamym slnečným žiarením v lete (napr. pokrývkou hlavy, použitím ochranných krémov s vhodným faktorom, byť v tieni aspoň v čase od 11.00 do 15.00 h),

11. používať vhodnú ochranu zraku,

12. pri pohybe v prírode používať repelentné prípravky proti hmyzu,

13. pri manipulácii s ohňom a žiaričmi, konať tak aby sme nespôsobili požiar,

14. pri chystaní dreva, dávať pozor aby sme si, alebo niekomu inému nespôsobili zranenie sekerou alebo pílou.

Pri pobyte v prírode sa v súčasnosti už odporúča aj nosenie tzv. balíčka prvej pomoci, ktorý sa dá kúpiť v lekárne vo vhodnom obale a obsahuje základné komponenty pre zastavenie krvácania a ošetrenie rán. Často sa zabúda aj na to, že by sme mali ovládať základne postupy prvej pomoci a telefónne čísla na záchranné a bezpečnostné zložky. Postačuje však vedieť predovšetkým jedno číslo 112 odkiaľ vás operátor prepojí na príslušnú zložku.

1.2. Slovenský rybársky zväz od roku 1918 až doteraz

Už pred prvou svetovou vojnou (1914 až 1918) u nás začali vznikať prvé rybárske spolky, ktorých členmi však neboli bežní občania, ale predovšetkým vedúci predstavitelia štátu, miest a obcí. Po vzniku prvej Československej republiky vznikla na území Čiech a Moravy organizácia s názvom Únia rybárskych spolkov a družstiev v republike Československej. Zo začiatku v Československu prevládal dualizmus to znamená, že územie Čiech a Moravy sa spravovalo predovšetkým tým, čo bolo zaužívane respektíve bolo upravené Rakúskym právom a na Slovensku tým, čo platilo v Uhorsku. Takto však moderný štát, nemohol fungovať a tak sa aj v oblasti rybárstva prejavila snaha zjednotenia, konsolidácie a rozvoja rybárskych organizácii v podmienkach novovzniknutého štátu.

Z dostupných dokumentov je zrejmé, že v roku 1924 pôsobilo na území dnešného Slovenska 29 rybárskych spolkov, ktoré mali vlastné poriadky a stanovy. To tvorilo základ pre neskoršie zjednotenie a vytvorenie prvej Slovenskej rybárskej organizácie, ktorá vznikla dňa 21.11.1926 v Bratislave. Po počiatočných ťažkostiach sa organizácia postupne rozvíjala, pričom jej rozvoj bol odrazom vtedajšej doby.

V roku 1928 bolo prijaté opatrenie, ktoré vytvorilo základ pre fungovanie plnohodnotnej rybárskej organizácie zloženej z jednotlivých rybárskych spolkov.

Dňa 14.03.1939 vznikol v dôsledku vojnových udalostí Slovenský štát. Slovensko bolo relatívne samostatné avšak vo vazalskom vzťahu k Hitlerovskému Nemecku. Je pochopiteľné, že aj v tomto období existovali snahy upraviť rôzne spoločenské vzťahy, no rybárstva sa nijako podstatne nedotklo. Koniec druhej svetovej vojny v roku 1945, však znamenal nový impulz v snahe vybudovať rybársku organizáciu v oveľa lepších podmienkach.

Dňa 28.04.1946 sa v Žiline na valnom zhromaždení delegátov Slovenských rybárskych spolkov, odsúhlasilo založenie Jednotného zväzu rybárskeho, ktorého sídlom sa stala Žilina.

Neskôr v takzvanej právnickej päťročnici bol prijatý Rybársky zákon č. 62/1952 Zb., jeho účinnosť, podobne ako i iných zákonov prijatých v tomto období, bola pomerne krátka, pretože v roku 1963 bol prijatý zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve na ktorý nadväzovala vykonávacia vyhláška č. 103/1963 Zb.. Tento zákon znamenal skutočný prelom a bol veľmi pozitívnym prínosom pre rozvoj rybárstva u nás ako i k upevnenie Jednotného rybárskeho zväzu, ktorý bol premenovaný na Slovenský rybársky zväz.

Zákon aj s vyhláškou boli platné takmer 40 rokov a nahradil ich terajší zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších prepisov a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 238/2002, ktorá bola neskôr dňa 17.03.2006 nahradená vykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z.z. Zákon bol od času svojho vzniku, niekoľkokrát novelizovaný, aby tak spĺňal požiadavky dnešnej doby.

1.3 Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Dubnici nad Váhom

Stredné Považie, na ktorom sa nachádza Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Dubnici nad Váhom, je od nepamäti bohaté na vodne toky. Ilavskou kotlinou preteká najdlhšia slovenská rieka Váh, do ktorej sa vlievajú a vlievali potoky vyvierajúce v pohorí Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Už v minulosti tu rieka vytvárala vnútrozemskú deltu, ktorá bola bohatá na rybiu osádku, preto sa nemožno ani diviť tomu, že ryby sa tu lovili už od najstarších čias. Rybári v Ilave, Dubnici nad Váhom a ich okolí sa nepochybne snažili venovať rybárstvu a za tým účelom sa aj stretávali. No žiaľ o tomto sa nepodarilo zabezpečiť žiaden hodnoverný doklad. Zo zachovaných dokumentov však vieme, že dňa 7.4.1946 sa Ilave stretlo 31 športových rybárov, ktorí sa rozhodli založiť vlastný Rybársky spolok s pôsobnosťou na území okresu Ilava, riadiaceho sa stanovami Zväzu rybárskych spolkov. Tento spolok síce vyvíjal aktivitu no neustále sa v ňom vyskytovali rozpory, ktoré vyvrcholili mimoriadnym valným zhromaždením dňa 28.7.1948, kde bol zvolený nový výbor a založený Ľudový rybársky spolok v Ilave do ktorého sa včlenil aj rybársky spolok z Ladiec. Začiatky organizovaného rybárstva neboli ľahké, pretože športoví rybári mohli rybárske právo uplatňovať len obmedzene na Porubský potok, Nosický kanál s Prejtou, Gápelský potok a Váh, pričom aj tu sa vyskytovali s jeho uplatňovaním problémy. V nasledujúcich rokoch spočíval práca výboru predovšetkým v zabezpečovaní rybnatosti vôd a rozširovaní revírov. V roku 1957 došlo na základe výnosu ministerstva vnútra ČSR k zmene názvu na Miestnu organizáciu Slovenského zväzu rybárov. Dňa 26.3.1961 bolo na valnej členskej schôdzi prijaté uznesenia, ktorým sa vzhľadom na členskú základňu rozhodlo o premenovaní organizácie na Miestnu organizáciu SSR v Dubnici nad Váhom. V roku 1981 došlo na základe toho, že počet dospelých členov presiahol 500 k zmene organizačnej formy na Mestskú organizáciu SRZ v Dubnici nad Váhom, ktorá sa ďalej skladala z troch obvodných organizácii v Dubnici nad Váhom, Ilave a Novej Dubnici a tak je to až doteraz. Od vzniku Ľudového rybárskeho spolu v Ilave až doteraz rybárska organizácia postupne prispievala k rozvoju rybárstva a ochrane životného prostredia. Na základe jej investičných akcii boli vybudované nové vodne plochy (rybníky Prejta-Vystrkov, rybník v Ilave), už existujúce revíry boli zveľadené alebo zachránené (rybník Slávnica, rybníky v Tunežiciach, Dúlovske bariny, štrkovisko Dubnička. Vďaka jej existencii v súčasnosti môžeme v potokoch uloviť pstruha potočného a vo Váhu hlavátku podunajskú. Je najväčším občianskym, združením v regióne. Mestskú organizáciu v súčasnosti v športovom rybolove reprezentuje len družstvo v prívlači, ktoré sa v roku 2006 stalo víťazom 1. ligy. Obhospodaruje 12 kaprových vôd a 15 pstruhových vôd, vlastnú násadu si dochováva v rybníku Ilava za pivovaroma v 7 chovných pstruhových potokoch.

1.4. Príroda okolo nás

Aj keď tu nemáme také dominanty ako sú Vysoké a Nízke Tatry. Predsa len náš región má čo ponúknuť zo svojich prírodných krás. V tejto časti si povieme niečo, nie len o prírode okolo vodných tokov a plôch, ale aj prírode, ktorá je okolo nás. V našom okolí nie je žiadny národný park. Do okolia však zasahujú 2 chránené krajinné oblasti a 2 chránené vtáčie územia. Okrem nich sa tu ešte nachádzajú 2 národné prírodné rezervácie, 5 prírodných rezervácií a 9 prírodných pamiatok. O ktorých si povieme nižšie.

Chránená krajinná oblasť BIELE KARPATY

Bola vyhlásená 12.7.1979. Leží na moravsko-slovenskom pomedzí. Jej chrbticu tvorí pohorie Biele Karpaty a prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Centrálny chrbát Bielych Karpát sa tiahne v smere juhozápad-severovýchod, dlhý je 80km a široký 11km. Je rozdelený riekami na 9 podcelkov. Najvyšším bodom je Veľká Javorina /970,0m/. Mohutnosťou vynikajú Vršatské bradlá. Vyskytujú sa tu neveľké jaskyne, priepasti, lúčne spoločenstvá, prameniskové mokrade, teplomilné spoločenstvá na vápencoch bradlového pásma, bradlové skalné útvary a podobne. Najväčšiu časť lesov tvoria bučiny, do vegetácie bradlového pásma zasahuje dub plstnatý. Na svahoch a sutiach rastú lipové a jaseňové javoriny, miestami jelšiny.

Chránená krajinná oblasť STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Bola vyhlásená 27.1.1989. Územie sa vyznačuje jedinečnou pestrosťou a variabilnosťou prírodných hodnôt a krajinných typov karpatského horstva na území Slovenska. Klimatické, geologické, geomorfologické, pôdne, hydrologické a hydrografické podmienky a faktory tu podmienili vývoj osobitných a cenných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev rozmanitých formácií i jedinečných typov krajiny na relatívne malom území. Z hľadiska geologického podkladu ide o mimoriadne pestrú stavbu a ojedinelé pohorie so zastúpením všetkých štyroch subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský a strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Nachádzajú sa tu pozoruhodné tvary reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny. Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných (panónskych) i horských a vysokohorských (karpatských) druhov. Nachádzajú sa tu viaceré západokarpatské a karpatské rastlinné endemity a subendemity. Prevládajú tu bučiny a jedľové bučiny. Medzi najcennejšie patria rozšírené dealpínske boriny. Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Okrem lesných spoločenstiev sú hojné i skalné, lúčne, poľné a vodné spoločenstvá. Je to tiež Územie európskeho významu.

Chránené vtáčie územie DUBNICKÉ ŠTRKOVISKO

Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko s rozlohou 40,77ha bolo vyhlásené 17.9.2009. Účelom vyhlásenia je zachovanie biotopov rybára riečneho (Sterna hirundo) a zabezpečenie jeho prežitia a rozmnožovania.

Chránené vtáčie územie STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Súčasťou územia CHKO Strážovské vrchy je od 17.9.2009. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého, lelka lesného, chriašteľa poľného, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého, jariabka hôrneho, penice jarabej, ďatľa prostredného, muchárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, strakoša červenochrbtého, strakoša sivého, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, pŕhlaviaračiernohlavého, hrdličky poľnej, žltochvosta lesného a muchára sivého, a zabezpečenie podmienok na ich prežitie a rozmnožovanie.

Národná prírodná rezerváciaSTRÁŽOV

Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1981. Jej účelom je ochrana zachovaných lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín, živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších plôch Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Celému komplexu pridávajú na pestrosti a zaujímavosti krasové javy - jaskyne a priepasti. Na tektonickom styku rôzne odolných hornín sa nachádzajú dva Strážovské vodopády: horný 9m vysoký a dolný 6m vysoký. Po stránke floristickej patrí medzi najbohatšie lokality v CHKO Strážovské vrchy. Nachádza sa pri obci Zliechov.

Národná prírodná rezervácia VÁPEČ

Národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana geomorfologicky významnej bralnatej dominanty Strážovských vrchov budovanej dolomitmi a vápencami. Hodnotu rezervácie dopĺňajú dve jaskyne. Územie patrí medzi najatraktívnejšie krajinné dominanty v Strážovských vrchoch. Nachádza sa pri obciach Horná Poruba a Košecké Podhradie.Vápeč je považovaný za jeden z piatich najkrajších vrchov na Slovensku.

Prírodná rezervácia ČERVENOKAMENSKÉ BRADLO

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1969. Jej účelom je ochrana členitého vápencového bradla s bralami ostro vystupujúcimi z málo odolných vrstiev kriedy. Je to kamenný druhohorný monolit červenkastej farby veľkosti asi 50m. Predstavuje prechodné územie panónskej a karpatskej flóry so zachovanými prirodzenými i pôvodnými spoločenstvami skál a sutín. Ochrana geomorfologicky výrazných bradlových tvrdošov a významných spoločenstiev a druhov rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Je výrazným krajinotvorným prvkom a dodáva celému okoliu vysokú estetickú hodnotu. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná rezervácia DRIEŇOVÁ

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1997. Jej účelom je ochrana jednej z mála starých dubo-bučín s množstvom podrastových druhov, s výskytom drieňa a vzácnych druhov bezstavovcov. Je významným refúgiom živočíšstva. Zachované prirodzené lesné spoločenstvá sú domovom vzácnych zástupcov flóry a fauny. Z orchideí sa tu vyskytujú všetky tri druhy našich priľboviek i vzácny kruštík prehliadaný. Významný krajinotvorný prvok v sérii Vršatských bradiel pri obci Krivoklát.

Prírodná rezervácia NEBROVÁ

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana uceleného komplexu lúčnych a pastvinných spoločenstiev so značnou druhovou biodiverzitou. Územie nie je ovplyvnené intenzifikačnými zásahmi. Výskyt viacerých ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ideálna plocha pre uchovanie genofondu i monitoring zmien životného prostredia. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná rezervácia VRŠATSKÉ BRADLÁ

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1970. Jej účelom je ochrana pôsobivého vápencového masívu bradlového pásma Bielych Karpát so zachovanými skalnými i lesnými spoločenstvami teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov, dôležitého z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Bradlové útesy tvorené druhohornými dolomitickými vápencami majú formu skalných múrov, stien a veží. Ide o najvýraznejšiu dominantu Bielych Karpát pri obciach Vršatské Podhradie a Červený Kameň.

Prírodná rezervácia VRŠATSKÉ HRADNÉ BRALO

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1986. Jej účelom je ochrana geologicky, paleontologicky a geomorfologicky významných ukážok bradiel Bielych Karpát so zrúcaninami stredovekého kamenného hradu a s výskytom chránených druhov flóry a fauny, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Ochrana najsevernejšieho výskytu teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov výrazne odlišných od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Bohatú vegetáciu výrazne ovplyvňuje vápencové podložie, ktoré spolu s južnou expozíciou umožnilo stretnutie teplomilnej flóry skalných stepí s horskou kvetenou. Nachádza sa pri obci Vršatské Podhradie.

Prírodná pamiatka BABINÁ

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 2002. Jej účelom je ochrana najsevernejšieho výskytu teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Nachádza sa v Krivoklátskej doline, medzi obcami Bohunice a Krivoklát.

Prírodná pamiatka BIELY VRCH

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1990. Jej účelom je ochrana zachovaného najrozsiahlejšieho čučoriedkového vresoviska s výskytom plavúňa obyčajného (Lycopodiumclavatum) v Bielych Karpatoch, ktoré je dôležité z ekologického, vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Nachádza sa na rovnomennom kopci /819,0m/ pri obci Vršatské Podhradie.

Prírodná pamiatka BREZOVSKÁ DOLINA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1989. Jeje účelom je ochrana lokality s hodnotnou ukážkou kombinácie zosuvu a tvorby vápnitých penovcov, na ktorej sa striedajú suché časti s prevlhčenými plochami. V dôsledku rôznorodých stanovištných pomerov sa uchoval celý reťazec hodnotných rastlinných spoločenstiev odstupňovaných v závislosti na podmočení, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Výskyt ohrozených rastlín. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná pamiatka DRAČIA STUDŇA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana mikroreliéfnych foriem bielokarpatského flyša s výskytom cenných fosílií kvartérnych mäkkýšov, vzácnych a ohrozených druhov fauny. Najmohutnejší a najrozsiahlejší penovcový útvar v Bielych Karpatoch. Jediný vodopád v Bielych Karpatoch. Je považovaná za pramenisko Bolešovského potoka. Nachádza vedľa lesnej komunikácie vedúcej z Krivoklata do Horného Srnia resp. Bolešova.

Prírodná pamiatka KRIVOKLÁTSKA TIESŇAVA

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1989. Jedná sa o ochranu ojedinelého cenného, krajinársky veľmi pôsobivého geologického a geomorfologického útvaru s výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov v CHKO Biele Karpaty, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrneho hľadiska. Komplex pestrých trávnych spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov fauny a flóry. Vznikla eróziou Krivoklátskeho potoka na konci obce Krivoklát.

Prírodná pamiatka KRIVOKLÁTSKE LÚKY

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1993. Jej účelom je ochrana lokality pestrých bylinných trávnatých spoločenstiev s výskytom ohrozených, chránených a vzácnych druhov flóry a fauny. Je považovaná za pramenisko Krivoklátskeho potoka. Nachádza sa pri obci Krivoklát.

Prírodná pamiatka SKALICE

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1969. Jej účelom je ochrana skaliek bradlového pásma, vystupujúcich z hladko modelovaného reliéfu, s výskytom šošovky mangánovej rudy širokej asi 1m, ktorá vznikla sedimentáciou v morskom prostredí. Je to názorný príklad genézy mangánov vo vodnom prostredí. Všetky pokusy o ťažbu v minulosti boli neúspešné pre nerentabilnosť. Územie má vedecký a náučný význam pre stredné i vysoké školy. Nachádza sa pri obci Mikušovce.

Prírodná pamiatka STROŠOVSKÝ MOČIAR

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1989. Bola zriadená na ochranu ukážky ojedinelého javu v Bielych Karpatoch, zazemneného zosunového jazierka s cennou populáciou vŕby sliezskej (Salixsileciaca) a papradníka močiarneho (Theliopterispalustris). Z geomorfologického a fytogeografického hľadiska je územie hodnotné aj ako refúgium genofondu. Územie je dôležité z vedecko-výskumného, ekologického a náučného hľadiska. Nachádza sa pri obci Červený Kameň.

Prírodná pamiatka ZLIECHOVSKÝ MOČIAR

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 2001. Jej účelom je ochrana mokraďového biotopu, ako fragmentu prameniskovej oblasti Slávikovského potoka s druhovo pomerne bohatými spoločenstvami.

1.5 Vzor vypísania povolenia na rybolov a záznamu o dochádzke k vode a úlovkoch

V prvom rade si treba uvedomiť, že povolenie a záznam je rybár povinný odovzdať najneskôr do 15.01. nasledujúceho roku (§ 14 ods. 16 vyhlášky k zákonu o rybárstve). Pri odovzdávaní sa zodpovedné osoby často stretávajú s tým, že tieto sú odovzdané bez vypísania.

JANUÁR

Január: Oboznámenie detí zo základnými rybolovnými technikami. Diskusia s hosťom na tému prívlač. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov. 

Prívlač

Podľa § 17 ods. 5 vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve lov rýb prívlačou je spôsob lovu rýbjednou udicou, ktorá sa skladá:

1. z rybárskeho prúta s navijakom,

2. vlasca alebo splietanej šnúry

3. a vláčenej nástrahy,

pri ktorom je nástraha ťahaná prerušovaným alebo súvislým pohybom s cieľom podnietiť ryby k záberu. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť nahodená ďalšia udica. Lov rýb pomocou bubliny, sbirolina alebo iných obdobných pomôcok sa považuje za lov prívlačou len na pstruhových vodách a lipňových vodách.

Rozdelenie:

Prívlač zaznamenala v posledných desaťročiach nevídaný rozvoj, čo viedlo k jej rozdeleniu do viacerých spôsobov:

1. Ultra ľahkej - ktorá sa zameriava predovšetkým na lov drobnejších rýb, rýb, ktoré nie sú typickými dravcami a rýb, ktoré sú veľmi opatrné. Touto technikou lovia aj bežní rybári, ale predovšetkým pretekári.

2. Ľahkej - ktorá sa zameriava predovšetkým na menšie druhy dravcov ako pstruh, ostriež a jalec.

3. Strednej - ktorá sa zameriava na väčšie druhy rýb, ako šťuka, zubáč, boleň.

4. Ťažkú - ktorá sa v našich podmienkach zameriava predovšetkým o sumca a hlavátku.

Pri každom tomto spôsobe sa však nevyhneme aj uloveniu rýb, ktoré zaraďuje buď do vyššej alebo nižšej kategórie.

Prívlač sa ešte delí na:

1. Sladkovodnú

2. Morskú

Nástrahy:

Nástrahou sa pri prívlači rozumie napodobnenina rýb, živočíchov a hmyzu, alebo mŕtva rybka, červ prípadne iná prirodzená nástraha, ktoré sú aktívne rybárom priťahované, alebo rozpohybované, tak aby rybu podnietili k záberu.

Môžeme ich rozdeliť na:

1. tvrdé

2. mäkké

3. prirodzené

Tvrdé sú:

1. plandavky

2. rotačné blyskáče

3. vobléry a jerky

4. marmyšky, pilkre

Mäkké:

1. twistre

2. ripery - kopytá, banja

3. gumené rybky (smáčiky)

4. gumené živočíchy (žabky, pulce, myšky)

5. gumený hmyz (cvrček, kobylka, červ, patentka)

6. páperové (jig, kogut, muška)

Prirodzené:

1. Rybka a jej časti

2. Červ (hnoják, dážďovka)

3. Myška

4. Iné (u nás však zakázané napr. larvy vodného hmyzu, pijavice, hmyz, žaby, pulce)

Techniky a taktiky lovu:

1. Plynulé priťahovanie - jednou rýchlosťou, striedaním rýchlosti

2. Prerušované priťahovanie - v priebehu priťahovania sa na krátky moment zastaví a nástraha sa nechá buď klesnúť, alebo vystúpiť v stĺpci vody,

3. Potrhávaním (pocukávaním)- nástraha sa aktívne rozpohybuje špičkou prúta napríklad do strán,

4. Preklepávaním dna - nástraha sa nechá klesnúť na dno a následne sa v krátkych, alebo dlhších intervaloch pridvihuje do vodného stĺpca a opäť nechá klesnúť ku dnu,

5. Prepad - súvisí s predchádzajúcou technikou, podstata spočíva v prepadaní nástrahy vodným sĺpcom, kde je zobratá dravcom, technika slipshot (brok pred háčikom s nástrahou), Carolina, Texas a Vackyrig,

6. Natriasaním - predovšetkým pri love pomocou marmyšky a pilkra, alebo techniky dropshot,

7. Splavovaním - nahodenie nástraha a jej splavenie alebo preplavenie cez miesto, kde sa nachádza dravec,

8. Na dopad - nahodenie pod breh, kde ryba reaguje inštinktívne, na potravu padnutú do vody.

Taktika lovu - lov prívlačou je aktívnou rybolovnou technikou, ktorá nám umožňuje za pomerne krátku dobu prechytať väčšiu vodnú plochu. Jej výhodou je taktiež aktívne vyhľadávanie rýb. Na tečúcich vodách môžeme chytať po prúde, alebo proti prúdu. Pri love pstruhov je dobré sa kryť, prikrčiť sa, hádzať na väčšiu vzdialenosť, dôležitá je presnosť hodov. Stojaté, ale aj pomaly tečúce vody sa prechytávajú vejárovito, pričom najprv je potrebné prechytať priestor pred nami t.j. pri brehu, kde budeme stáť.

Najčastejšie lovené ryby:

1. Lososovité - pstruh potočný, jazerný, dúhový, sivoňa americký, hlavátka podunajská, výnimočne lipeň tymiánový,

2. Kaprovité - boleň dravý, jalec hlavatý, tmavý a maloústy, mrena severná, výnimočne podustva severná, plotica červenooká, pleskáč vysoký, červenica,

3. Ostriežovité - zubáč veľkoústy, volžský, ostriež zelenkavý, hrebenačka škvrnitá,

4. Šťukovité - šťuka severná.

Základné uzly:

Ktoré sa používajú predovšetkým na priviazanie - nástrahy, obrtlíka, karabínky - voľný (Rapala) uzol, jednoduchý uzol, zdvojený uzol, Palomar, pružný uzol.

FEBRUÁR

Február: Diskusia s hosťom na tému feeder a položená. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane viazania základných uzlov a viazania háčikov.Návnady a nástrahy rastlinného a živočíšneho pôvodu (miešanie kŕmenia). 

FEEDER (Košík)

Je obdobou lovu na položenú, ktorého úlohou je používanie jemnejších systémov, kde záber signalizuje jemná špička prúta. Vlastný záber sa prejaví zatrasením alebo prehnutím špičky.Nástraha je nastražená spravidla na dne, môže byť však použitá aj plávajúca. Lov touto metódou je možne praktizovať takmer na všetkých typoch vôd:

1. kanáloch,

2. vodných nádržiach,

3. štrkoviskách,

4. riekach.

Na tento spôsob lovu sa používajú prúty feeder, multipicker alebo winklepicker v dĺžke od 2,4 až 4,2 m,ktoré majú dve až tri výmenne špičky, každá špička ma inú akciu (jemnosť). Feedrove prúty rozdeľujeme podľa ich tvrdosti a využiteľnosti na:

1. light - pracujú s hmotnosťou záťaže od 30 do 65 gramov a vyrábajú sa v dĺžkach 270 až 330 cm, používajú na lov menších rýb do jedného kilogramu,

2. medium - pracujú s hmotnosťou záťaže od 50 do 100 gramov a vyrábajú sa v dĺžkach 360 až 390 sú tzv. univerzálnymi udicami, ktoré si bez problémov poradia aj s bojovnými mrenami či väčšími kaprami

3. heavy - pracujú s hmotnosťou záťažeod 100 gramov a vyrábajú sa v dĺžkach 360 až 420 cm lov veľkýchrýb v riekach a na lov vo väčších vzdialenostiach.

Osobitnou kategóriou je:

1. Winklepicker - čo sú v podstate najjemnejšie a najkratšie feedrove prúty, ktorých dĺžka sa pohybuje medzi 240 až 300 cm a akciou 5 až 30 gramov,

2. Multipicker- ktorý má navyše ešte jeden nasúvací diel, ktorým sa da zmeniť dĺžka udice a to zvyčajne o 30 až 60 cm.

Najväčší význam pri love feedrom má výmenná špička, ktorá ma za úlohu spoľahlivo signalizovať zaber aj mimoriadne ostražitých rýb. Špičky sú v prevažnej miere vyrobene zo sklolaminátových vlákien, pretože tento materiál reaguje citlivejšie ako uhlíkové. Farebne rozlíšenie špičiek býva biele, zelene, červene, žlté a oranžové. Hrúbka špičiek je od 0,75 do 1,8 mm.

Spôsob lovu:

Po nahodení nástrahy s návnadou na lovné miesto vlasec trochu napneme, aby sa špička mierne zohla a udicu položíme do držiaka. Záber sa prejaví chvením, ďalším zohýbaním špičky, alebo jej povolením. Loví sa na menšie vzdialenosti, zvyčajne do 50 m.

Montáže:

Jednoduchá priebežná montáž

Páternoster

Priebežný páterenoster

Priebežná v uzavretej slučke

Zásady lovu

1. na stojatej a pomaly tečúcej vode dávame udicu do stojana tak, že špička smeruje k hladine,

2. na riekach, t. j. na tečúcej vode, staviame udicu do stojana tak, aby špička smerovala dohora, aby bol čo najväčší kus vlasca oslobodený od tlaku pudiacej vody,

3. potrebne je nahadzovať vždy na to iste miesto z toho dôvodu, aby sa návnada nerozptyľovala na veľkom priestore,

4. neustále sledovať špičku prúta,

5. zareagovať na pohyb špičky - veľmi dlhé čakanie, kým ryba prehltne nástrahu, je pri tejto metóde lovu chybou.  

Marec

Diskusia s hosťom na tému muškárenie. Praktická ukážka viazania mušiek a techník vrhov na neďalekom futbalovom ihrisku. 

Muškárenie

Muškárením sa podľa § 17 ods. 6 vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve rozumie spôsob lovu rýb jednou udicou, ktorá sa skladá z muškárskeho prúta, muškárskeho navijaka, muškárskej šnúry a nadväzca s použitím umelých mušiek ako nástrahy. Zaťaženie mušiek musí byť súčasťou mušky. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť nahodená ďalšia udica. Lov rýb muškárskou udicou v lipňových vodách s použitím strímra nad 5 cm ako nástrahy sa považuje za lov rýb muškárením pri love hlavátky.

Považuje za kráľovský a rytiersky spôsob lovu rýb. Hovorí sa o jeho náročnosti na pohyb, koordináciu, vedomosti o správaní rýb a ich potrave. Donedávna sa spájala len s lovom lososovitých druhov rýb na pstruhových a lipňových revíroch. Neskôr sa v dôsledku veľkého rybárskeho tlaku, ale aj znižujúceho sa stavu populácie týchto rýb, pozornosť rybárov upriamila aj na nížinne kaprové vody. Tu sa cieľom rybárov stávajú jalce, bolene, ostrieže, mreny, podustvy, ale aj plotice, červeniace, pleskáče, kapry, šťuky a zubáče.

Dopravenie mušky na hladinu alebo na lovné miesto nie je, pre jej drobnosť a ľahkosť možné pomocou vlasca alebo bežnej šnúry (ak neberieme do úvahy lov pomocou zaťažených nýmf - francúz, krátka česka nymfa). Preto sa používajú špeciálne muškárske šnúry, ktoré sú niekoľkokrát ťažšie ako rybárske vlasce. Ich hmotnosť sa využíva pri vlastnom nahadzovaní. Na nahadzovaní sa tiež podieľa pružnosť prúta. Do práce je zapojené celé predlaktie a nie len zápästie. Samotná muškárska šnúra je dlhá maximálne 30 metrov, čo je síce na samotný lov postačujúce, ale pri zdolávaní väčšej ryby nie. Preto sa pod šnúru navíja ešte podkladová šnúra alebo hrubší vlasec. Táto sa nazýva backing.

Šnúry a prúty sú rozdelené podľa hmotnostnej kategórie šnúr. Na označenie sa používa už zaužívaná norma AFTMA ta môže byť od 0 do 12. Čím vyššie číslo tým ťažšia šnúra, zároveň určená na väčšie ryby.

Šnúry sa podľa ich vlastností delia na:

1. plávajúce - plávajú na hladine, kde udržiavajú mušky, spravidla sú výrazných dobre viditeľných farieb,

2. splývajúce (intermediálne) - plávajú stĺpci vody spravidla sú transparentné (priesvitné),

3. potápavé - podľa hustoty majú rôznu rýchlosť potápania, plávajú pri dne, spravidla sú hnedé, alebo tmavých prírodných farieb,

4. kombinované - sú kombináciou vyššie uvedených šnúr napr. plávajúca s potápavým koncom.

Šnúry sú konštruované, tak aby sa dali ľahko vystreliť z prúta. Ich konštrukcia resp. tvar je rôzny, podľa účelu použitia. Najčastejšie sa používajú šnúry obojstranne zužované DT (hádže sa s nimi presne, ale na kratšiu vzdialenosť) alebo torpédovité WF (hmotnosť je sústredená vpredu (v hlave), hádže sa s nimi ďalej, nie sú však tak presné). Zriedkavejšie sú používané šnúry so strelnou hlavou označované SH (ide v podstate len o hlavu šnúry, sú kratšie, požívajú sa pri jazernom muškárení, alebo na mori a za nepriaznivých podmienok).

Keďže šnúra je veľmi hrubá a nedali by sa na ňu priamo naviazať mušky túto predlžuje nadväzec z vlasca. Ten môže byť priamo zužovaný od najhrubšieho k najtenšiemu priemeru, zviazaný z rôznych priemerov vlasca alebo spletený. Posledný úsek sa nadväzuje z najtenšieho vlasca a až naň idú mušky od jednej až po tri.

Muška napodobňuje hmyz, jeho vývojove štádia, ryby a iné živočíchy. Snahou je čo najvernejšie napodobniť prirodzenú potravu rýb. Mušky sa všeobecne delia na:

1. suché (plávajúce na hladine) - môže ísť o klasické mušky, poppre, drivery a pod.

2. mokre (potápavé, plávajúce pod hladinou, v stĺpci a pri dne) - môže ísť o klasické mušky, nymfy, gamarusy, strímre, lury, baky.

Technika lovu

Pri love na suchu mušku sa nahadzuje proti prúdu, niekedy aj kolmo na tok. Šnúra sa postupne sťahuje a rybár sa premiestňuje spravidla proti toku.

Pri love na mokru mušku alebo nymfu sa nahadzuje proti prúdu, ale aj po prúde, a kolmo na smer toku. Rybár sa môže pohybovať po prúde, ale aj proti nemu.

Pri oboch spôsoboch sa môže nechať muška voľne splavovať, pridržať na jednom mieste, alebo aktívne oživovať pomocou šnúry, alebo prúta. Osobitným je jazerné muškárenie, ktoré vyžaduje dobré ovládanie hádzacej techniky, pretože sú potrebné dlhé hody a aktívnejší spôsob vedenia mušiek.

Pri muškárení je rybár súčasťou prírody, pričom sa spravidla brodí. Lovenie rýb zarodením v každom ročnom období patrí k najkrajším rybárskym zážitkom. Ovládnutie tejto techniky, nie je až tak ťažké, ako sa zdá. Naučiť sa takto loviť dokáže každý, chce to len odvahu a trocha trpezlivosti. Rovnako je to aj s viazaním mušiek.

Petrov zdar

Apríl

Diskusia s hosťom na tému plávaná. Praktická ukážka rôznych nástrah, systémov a montáži vrátane  viazania základných uzlov a viazania háčikov.Návnady a nástrahy rastlinného a živočíšneho pôvodu (miešanie kŕmenia). Preverenie vedomostí a brigáda na revíre 3-5770-1-1 VN Slávnica č. 1, 2 (pripravenie revíru na detské rybárske preteky).

Hosť - stručné oboznámenie s hosťom

Plávaná - všeobecný prehľad (rozdelenie, nástrahy, techniky a taktika lovu, najčastejšie, lovené ryby)

Uzly

Podľa § 17 ods. 1 vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve sa plávanou spôsob lovu rýb s použitím najviac dvoch udíc, ktoré sa skladajú z rybárskeho prúta s navijakom alebo bez navijaku, vlasca alebo splietanejšnúry, plaváka, záťaže a háčika, pri ktorom sa používa plavák ako signalizačné zariadenie záberu rýb. Nástraha sa nachádza v hĺbke vymedzenej plavákom.

Základným znakom lovu na plávanú je zostavenie udice s plavákom ako signalizátorom záberu. Používa sa prakticky pri love všetkých druhov rýb. Výhodou je, že pri love sa môžeme postupne premiestňovať a vyhľadávať ryby. U detí a pri love nástrahových rybiek sa často používa udica bez očiek - bič.

Podľa druhu lovenej ryby a povahy revíru sa používajú plaváky najrôznejších tvarov. Tieto môžu byť predvážené, alebo sa dovažovať pomocou brokov a oloviek, ktoré môžu byť na vlasci rozložené - delená záťaž - smerom k háčiku volíme olovká menšie, smerom k plaváku väčšie. Vďaka tomu je plavák lepšie vyvážený a lepšie reaguje na jemne zábery. Hĺbku, ktorú nastavujeme, volíme v závislosti:

  • od lovenej ryby,
  • dennej doby,
  • ročného obdobia
  • a od ďalších faktorov.

Lov na plávanú pri love dravých rýb na živú alebo mŕtvu rybku - používajú sa vlasce alebo šnúry s väčšou nosnosťou, väčší, najčastejšie guľatý plavák, ktorý živej rybke nedovolí jeho zanorenie a oceľové, kevlarové, wolfrámové lanko. Taktiež sa používa systém s dvoma malými plavákmi nad hlavným plavákom, prvý v takej vzdialenosti, aby sa dalo nahodiť, druhy v polovičnej vzdialenosti medzi hlavným a koncovým. Tieto malé plaváky nám potom pri zábere šťuky signalizujú smer a hĺbku jej pohybu pred zaseknutím.

Lov pri love pleskáčov- využíva sa ich spôsob prijímania potravy. Tieto zbierajú potravu z dna hlavoudole a následne sa postavia do priamej polohy, čím potravu zdvihnú nad dno. Udicu na pleskáče zostavíme tak, že použijeme dlhý štíhly plavák s dlhšou anténou, najnižšia zaťaž (olovo) leží na dne a musí plavák držať takmer potopený. Pri zábere pleskáča sa plavák charakteristicky vynára alebo položí na hladinu. Pri zábere kapra alebo inej ryby sa spravidla zvyšok plaváka ponorí. Tato metóda sa hodí do stojatých vôd alebo riečnych zátiší a v čase bezvetria.

Lov na bójku - používa na rozľahlých vodných nádržiach pri love veľkých dravcov, najmä sumcov. Plavák tvoria dva guľové alebo hranolové spravidla polystyrénové plaváky navzájom prepojene, najlepšie drevenou alebo sklolaminátovou tyčou s dĺžkou do 150 centimetrov. Táto bráni zamotaniu nastraženej rybky do vlasca smerujúceho k udici. Nastavená hĺbka musí byť najmenej o niekoľko centimetrov menšia ako je dĺžka spojovacej tyče. Na jednej strane je pripevnene lanko s háčikom a nastraženou rybkou, na druhej strane prichádza vlasec k udici. Medzi bójkou a udicou je navlečené na vlasci ťažšie závažie, ktoré kotví bójku. Vyžaduje si použitie loďky na vyvezenie a je povolená, len na obmedzenom počte revírov.

Lovu na plávanú za použitia priesvitného guľového plaváka (bubliny) - je to zvláštny druh plaváka, ktorý jek vlascu pripevnený pomocou sponky (karabínky). Je z priehľadného plastu a ma nalievací otvor s uzáverom. Ten slúži na nalievanie vody na dosiahnutie väčšej hmotnosti a dlhších hodov. Je nenápadný a rybám pripomína bublinu na vode. Používa sa pri love vo väčšej vzdialenosti, keď nástrahu umiestňujeme na hladinu, napríklad kôrku chleba, alebo do malej hĺbky. Prakticky ide o veľmi jednoduchú metódu, ako dostať plávajúcu nástrahu ďaleko od brehu, do blízkosti pri hladine plávajúcich veľkých kaprov a amurov.

Petrov zdar