Články
Ichtyologický prieskum s CHKO Stražovské vrchy
V mesiacoch august a september CHKO Strážovské vrchy v spolupráci so SRZ MsO Dubnica nad Váhom vykonala ichtyologický prieskum na vybraných tokoch aj našej organizácie. Viac sa dočítate tu: Ichtyologický prieskum na vybraných tokoch CHKO Strážovské vrchy
https://srzmsodubnica.sk/srz-mso-dubnica-nad-vahom/aktualne/zapojili-sme-sa-ichtyologicky-prieskum/
Prvá liga LRU prívlač
Športové družstvo prívlače pri MsO Dubnica nad Váhom sa stalo v ročníku 2021 Majstrom Slovenska v súťaži družstiev. Je to v histórii družstva už tretí titul majstra Slovenska, čím sme sa zaradili medzi najúspešnejšie celky v rámci SR. Tento ročník mal dve ligové dvoj kolá, súťažia 4-členné družstvá.
1. Pstruhové kolo na Bielej Vode na Orave
2. Jalcové kolo na Váhu v Trenčína a Dubnici
V oboch kolách sme sa umiestnili v prvej trojke, čo nám v súčte všetkých výsledkov vynieslo Majstrovský titul len o jediný bod pred Trenčínom, čo je najtesnejší možný rozdiel.
Družstvo Dubnice pretekalo v zložení :
Ing. Peter Klimovský (MsO Dubnica Obo. č. 2)
Ing. Vlastimil Těšický (MsO Dubnica Obo. č. 2)
Juraj Smatana (MsO Púchov)
Jakub Hulvan (MsO Vrbové)
Peter Greňo (MsO Kysucké nové Mesto)
Ing. Branislav Waldecker (MsO Dubnica Obo. č. 2)
Teší nás, že kostru tímu tvorili obyvatelia Novej Dubnice (p. Klimovský a p. Těšický). Zároveň sa nám podarilo do družstva zapracovať nádejného 16 ročného juniora Peťa Greňa (len škoda že takýto talent sme zatiaľ neobjavili v našej organizácii alebo meste). Ako vidíte aj v tejto disciplíne už fungujú legionári. Napr. Juraj Smatana z Púchova - slovenský reprezentant, výraznou mierou pomohol k tomuto krásnemu výsledku.
Radi by sme v našom tíme privítali nových členov, hlavne z okolia Dubnice. Neváhajte nás kontaktovať.
CHVÚ Dubnické štrkovisko
Štrkovisko Dubnička
č.r. 3-4100-1-1
Vodná plocha štrkoviska (35 ha) pri meste Dubnica nad Váhom. V časti nádrže od "Capovej záhrady" po lesík je CHRO - zimovisko rýb (vyznačené tabuľami), kde platí zákaz lovu rýb od 31. 10 do 15. 3.. UPOZORNENIE: V systéme NATURA 2000 bolo štrkovisko zaradené do zoznamu území európskeho významu. Obmedzenie výkonu rybárskeho práva vyplýva zo z. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 435/2009, ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko. Z tohto dôvodu platí všeobecný zákaz lovu rýb v čase od 16. 3. do 30. 6. Vstup na ostrovy a lov z ostrovov je zakázaný. Platí tu zväzové kaprové povolenie.
Štrkovisko sa nachádza v inundačnom území, na ľavej strane rieky Váh, vzniklo ťažbou štrku v prvej polovici 20. storočia pri výstavbe mesta Dubnica nad Váhom, ale aj iných obci na Strednom Považí. V roku 1970 bola doň daná prvá násada kapra. Od roku 1971 má svoje revírne číslo a v tomto roku bolo dané do užívania. V priebehu rokov sa v 40 ha areáli dobývacieho priestoru vytvorila 35 ha vodná plocha, ktorá prirodzeným spôsobom vytvorila vzácny biotop, ktorý je zaradený do systému Natura 2000. Hniezdia tu viaceré druhy vzácnych vtákov. Z rybárskeho hľadiska je dominantnou rybou kapor. Z dravých rýb sa tu vyskytuje zubáč, šťuka, pstruh dúhový, sumec, boleň. Zo sprievodných druhov je udomácnený pleskáč. Ďalej sa tu vyskytuje amur, tolstolobik, plotica, červenica, jalec, ostriež a karas.
Chránené vtáčie územie (CHVÚ) je biotop druhov vtákov európskeho významu alebo biotop sťahovavých druhov vtákov chránený za účelom zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. V rámci európskej sústavy chránených území Natura 2000 predstavujú chránené vtáčie územia novú kategóriu. Systém územnej ochrany na Slovensku je založený na stupňoch ochrany, v ktorých sú stanovené všeobecné rozsahy obmedzení. Na rozdiel od tohto systému u nás platí vo všetkých chránených vtáčích územiach v rámci sústavy Natura 2000 najnižší 1. stupeň ochrany so základnými obmedzeniami platnými na celom území. Špecifické podmienky ochrany sú zadefinované vo vyhláškach jednotlivých území prostredníctvom zakázaných činností, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na predmet ich ochrany. Tieto územia sú vyberané jednotlivými členskými štátmi EÚ a priamo nahlasované Európskej komisii.
Všeobecná ochrana rastlín a živočíchov
· Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.
· Ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.
· Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy17) alebo tretia časť tohto zákona.
· Každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni zraňovaniu a usmrcovaniu vtákov.
· Ak dochádza k preukázateľnému zraňovaniu alebo usmrcovaniu vtákov na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce ich zraňovaniu a usmrcovaniu
· Každý, kto buduje vodnú stavbu alebo líniovú stavbu, ktorá môže ohroziť zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v dôsledku narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, je povinný použiť také riešenie, ktoré zachováva migračnú priechodnosť. Za týmto účelom je povinný na vlastné náklady vykonať opatrenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križujú s ich migračnými trasami, a to zriadenie vhodných stavebných konštrukcií alebo technických zariadení a zabezpečenie ich funkčnosti.
· Ak je prevádzkou vodnej stavby alebo líniovej stavby ohrozené zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v dôsledku narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, môže orgán ochrany prírody po dohode s príslušným orgánom štátnej správy17a) rozhodnúť, aby vlastník alebo správca vodnej stavby alebo líniovej stavby na vlastné náklady vykonal opatrenia na obnovu migračnej priechodnosti podľa odseku 6.
Vyhláška č. 435 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 17. septembra 2009, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko
Podľa § 2 vyhlášky za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa považuje:
- vstupovanie na ostrovy od 16. marca do 30. júna,
- vysádzanie drevín na ostrovoch,
- vykonávanie práva rybárstva od 16. marca do 30. júna,
- vykonávanie rekreačných a športových aktivít, najmä kúpanie, člnkovanie, vchádzanie a státie s motorovým člnom, vodným skútrom a iným plavidlom od 16. marca do 30. júna,
- vjazd alebo státie s motorovým vozidlom mimo ciest a miestnych komunikácií okrem motorového vozidla slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku a osôb vykonávajúcich povinnosti podľa osobitných predpisov,1)
- uskutočňovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí od 16. apríla do 30. júna,
- táborenie a bivakovanie od 16. apríla do 30. júna,
- voľný pohyb psov,
- budovanie a vyznačenie turistického chodníka, cyklotrasy alebo táboriska,
- vykonávanie práva poľovníctva okrem práv poľovnej stráže od 16. apríla do 30. júna.
Článok o našich potokoch
Čo majú spoločné mlieko, pivo, čokoláda a Biele Karpaty? Ako sa s úctou pochováva história? Kam na ryby?
Je skoro ráno, asi tak 5 hodín, a v Tovarskom potoku v Bielych Karpatoch sa pod kaskádovitými stupňami hromadí biela pena. Vyplavilo už pár mŕtvych tiel dospelých pstruhov. Fotky tohto neprírodného úkazu som našla na internete o 5 dní neskôr ako sa stal. Na základe predpokladu, že nešlo o pivo, som začala menšie pátranie.
Rybárčenie sa stáva zdrojom obživy
Nedávno som čítal zaujímavý článok, týka sa Českej republiky, ale myslím, že analogicky platí aj pre Slovensko. Prečítať si ho môžete na tomto linku https://www.novinky.cz/domaci/463901-rybareni-se-stava-zdrojem-obzivy-brzy-nebude-co-lovit.html
Výroba plaváka z husieho brka
Keď som bol ešte chalan a brázdil som brehy Vážskeho kanála, Váhu alebo štrkovísk so švihačkou v ruke, považoval som za najlepší pláváčik obyčajne brčko. Dokonca tak, že som sa oň vedel aj pobiť s bratom. Išlo síce o jednoducho vyrobiteľný plaváčik, ale väčšinov sme si ho kupovali v rybárskych porebách. Najčastejšie mal červenú špičku na ktorej bola navlečená gumička a dolu v bužírke upevnený kúsok vlasca. Spodná časť bývala buď zelená alebo modrá. Teraz sa s týmto plaváčikom v obchode nestretnete, veď načo keď si ho dokáže vyrobiť ktokoľvek.
Čo budeme potrebovať:
- zalamovací nôž
- zapaľovač
- lak
- bužírky
- husacie perá
Petrov zdar
Pstruhová rybačka
Tohtoročná pstruhová sezóna bola z môjho pohľadu chudobnejšia na početnosť úlovkov, ale na druhej strane početnosť bola nahradená veľkosťou úlovkov. Rýb nad 30 cm, čo považujem v dnešnej dobe za už pekné ryby, bolo omnoho viac, ako v predchádzajúcom roku. Samozrejme mohli to byť aj väčšie ryby, ale stojáky, kde sa vysádza dúhak nenavštevujem. Radšej idem na potok alebo menšiu riečku, kde stretnem rybára, len sem tam a necítim sa ako na rybárskych pretekoch. Rýb chytím síce pomenej, ale divá ryba má pre mňa omnoho väčšiu hodnotu. Nie som žiadny ortodoxný zástanca ChaP, preto si rybu občas zoberiem. Tých rýb je však za sezónu naozaj málo, a väčšinou pozvem k nám do kuchyne sivoňa alebo dúhaka, ktorí sa dostanú aj do potokov spolu s vysádzanými potočákmi.
Ale aby som nehovoril, len o tom, aká bola moja tohtoročná sezóna, už niekoľko rokov lovím pstruhy na vobléri. Prvé sezóny s ich pomocou boli neuveriteľne úspešné, neopozeraná nástraha so špecifickou prácou, ryby doslova priťahovala ako magnet. Stávalo sa mi, že som išiel s kolegom na ryby a ja som vyťahoval rybu za rybou a on len sem tam. A tak som s ním išiel do rybárskeho obchodu, nakúpili sme malé voblériky a išli sme na to. V prvom rade som mu vysvetlil, že nástrahu je najlepšie nahodiť k náprotivnému brehu a poloblúkom cez koryto ju priťahovať k sebe s občasnými zastávkami. Vtedy začal konečne loviť ryby. Samozrejme tajomstvo úspešnej nástrahy a techniky vedenia si nenechal len pre seba a tak som začal pri potoku stretávať aj iných rybárov s tou istou nástrahou. Trocha ma hnevalo, že som prezradil tajomstvo, ktoré som si mal nechať len pre seba, ale bolo by to pre mňa prospešné? Nie, prezradenie tajomstva sa stalo pre mňa hnacím motorom skúšať niečo nové, ošúchané voblériky som dofarbil liehovými fixkami a zmenil som aj techniku lovu. Úspechy sa dostavili znova a dokonca som dal vyniknúť iným voblérom, ktoré nemali doteraz moju dôveru. Bude to znieť neuveriteľne, ale tie čakali trpezlivo na svoju šancu v škatuľke, až keď som ich jedeného dňa nevytiahol. Dovtedy používané vobléry sklamali, ale tieto ich nahradili. Snáď to pozná každý rybár, eufória z objavu niečoho nového a úspešného. Do konca pstruhovej sezóny som sa tešil z množstva ulovených rýb a kolega chodil len s ovisnutým nosom. O tajomstvo som sa s ním zatiaľ nepodelil, ale ako sa poznám do novej pstruhovej sezóny budem musieť hľadať nového neopozeraného favorita, voblérov je ešte veľa a tak sa budúcnosti vôbec neobávam.
Prvotný neúspech a pocity z práce vobléra sú často klamlivé. Verte nástrahe, ak nepracuje tak, ako si predstavujete dolaďte si jej chod, zmeňte techniku vedenia a úspech sa určite dostaví. Aj tomu najskúsenejšiemu rybárovi sa stáva, že nevie rybu presvedčiť, aby zaútočila na nástrahu, keď však niečo zmení na technike vedenia, farbe alebo tvare hneď sa to odrazí na úlovkoch. Je to preň nový impulz a pocit šťastia z objavenie niečoho nového stojí naozaj za to.
Petrov zdar
VLASEC
Vlasec - je jednou z najdôležitejších častí výbavy rybára. Od jeho kvality, ale aj iných okolností závisí či budeme pri rybačke úspešní alebo nie.
Navíjanie vlasca - ja osobne, vlasec vložím do vedra s vodou,
pretiahnem ho cez očká prúta a naviažem ho na cievku, možné je použiť
rôzne spôsoby naviazania - ja používam na naviazanie rovnaký uzol, ako keď
nadväzujem obratlík, len na konci vlasca ešte pred začatím nadväzovania urobím
uzlík, ktorý zabráni vyvlečeniu vlasca pri doťahovaní. Vlasec namočený vo vode sa
potom tak nekrčí a jeho vlastnosti nie sú podstatne zmenené. Pri navíjaní
ho držím medzi prstami kúsok pred navijakom, môžem tak hmatom zistiť prípadne
kazy, nerovnosti , slučky a prípadne uzlíky.
Ako obnoviť vlasec - vlasec je približne v dĺžke 50 až 70 metrov pomerne
zaťažovaný. Svieti naň slnko, nespočetne veľa krát je nahadzovaný a opäť
navíjaný, odiera sa o rôzne prekážky, je znečistený, čo pochopiteľne
zanecháva na ňom svoje stopy a odráža sa predovšetkým na jeho nahadzovacích
vlastnostiach. Vlasec však kvôli tomu, nie je potrebné ihneď zahadzovať. Stačí
ho len vymotať na nejakom priestranstve a niekoľko krát prejsť po ňom
handričkou namočenou v teplej mydlovej vode. Samozrejme, je dôležité
nezabudnúť ho po tejto procedúre, prejsť aspoň dva krát vypláknutou handričkou
v teplej čistej vode. To isté dosiahneme, ak budeme vlasec prevíjať cez
handričku namočenú v mydlovej vode, alebo cievku najprv namočíme do teplej
mydlovej vody a po asi 10 až 15 minútach ju preplákneme v čistej vode.
Samozrejme, existujú na to aj špeciálne prípravky, ale podľa mňa je to už len
niečo, čo má z našich peňaženiek vytiahnuť peniaze.
Ako chrániť vlasec tak, aby nám čo najdlhšie vydržal - nevystavať ho zbytočne slnečnému žiareniu a zdrojom tepla. Často sa totiž stáva, že rybár vozí prúty v aute za zadným sklom, kde mu naň pečie slnko, prípadne ho zle skladuje, potom je len samozrejmosťou, že vlasec stráca na kvalite a trhá sa. Ďalej je dôležité zabrániť tomu, aby na ňom vznikali zbytočné uzly a slučky, spôsobujúce uzlíky a deformácie vlasca. Používať funkčné obratlíky, brániace krúteniu, ak sa však začne krútiť, vymotať na voľnom priestranstve najpoužívanejšiu časť a túto postupne pomocou čistej vlhkej handričky vyrovnať, pomôcť si môžeme aj tak, že na koniec vlasca uviažeme obratlík s karabínkou, ktorú prichytíme o vhodný predmet tak, aby sa mohol obratlík otáčať pri rovnaní vlasca. Ďalšou možnosťou je ručne prevíjať vlasec na cievku a tento po kúskoch vyrovnávať, pri vytvorení slučiek, zaistiť vlasec na cievke a túto nechať voľne visieť, cievka sa bude točiť, po tom čo sa zastaví, je možné pokračovať v prevíjaní.
V stručnosti možno povedať, že s vlascom sa vyhýbajme priamemu slnečnému žiareniu a zdrojom tepla, nemanipulujem pri nich s cigaretou, nepreťažujme ich, všímajme si rolničku preklápača a hranu cievky či nie sú poškodené, poškodené a vydraté očka vymeňme, zabráňme deformáciám vlasca a vbiehaniu pod cievku, poškodenú časť vlasca vymeňme.
Ako zistíme koľko vlasca potrebujeme na cievku?
Buď to výrobca navijaku uvedie na cievke resp. škatuli, alebo podľa údajov, ktoré máme k dispozícii si kapacitu cievky, vypočítame pomocou jednoduchého vzorca. Ten spočíva v tom, že dĺžka vlasca sa vynásobí priemerom vlasca podľa údajov výrobcu a to sa vydelí priemerom vlasca, ktorý chceme navinúť.
Príklad: 240m x 0,18 mm= 43,2 : 0,12 mm= 360 m
Ktorý vlasec je najlepší?
Každý výrobca sa snaží kupujúceho presvedčiť o tom, že jeho vlasec je ten najlepší. Ak si chcete vybrať dobrý vlasec, pýtajte sa druhých rybárov, čítajte ich reakcie a recenzie. Keď kupujete vlasec všímajte si, kde ho ma predajca umiestnený, ako bol vlasec skladovaný a ako je balený.
Samozrejme to čo vyhovuje jednému nemusí vyhovovať druhému. Každý vlasec je v niečom dobrý a v niečom ma slabiny. Niekedy nie je odrazom kvality cena, tak ako drahý vlasec môže byť nekvalitný, tak aj lacný vlasec môže byť kvalitný a spĺňať vaše požiadavky.
Petrov zdar